kepeň -a m. dlhý plášť bez rukávov: vojenský, lekársky k.;
kepienok -nka m. zdrob.: pren. pod k-om spravodlivosti, pokory ap. pod zámienkou
kepienok -nka pl. N -nky m. zdrob.
kepeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. ⟨maď. ‹ turk.⟩ zastar. ▶ dlhý teplý kabát al. plášť bez rukávov: vojenský k.; Dlhý čierny kepeň bol odedzou, ktorú zo seba nezhodil, ako bol rok dlhý. Chránil ho pred nečasom i nepohodami. [A. Habovštiak]; Pritiahne si opasok a rozvlní svoj široký biely kepeň. [J. Bob]; Už v zime vyšli chlapi, ženy v dlhých kepeňoch do viníc strihať. [V. Šikula]; pren. Zadíval sa na Tatry. Už majú aj kepene snehové. [Milan Ferko] snehovú prikrývku ▷ kepienok -nka pl. N -nky m. zdrob.: deti mali na sebe krátke kepienky ◘ fraz. pod kepienkom niečoho pod zámienkou, pod klamlivým dojmom niečoho: návrhy a aktivity pod kepienkom ochrany prírody
kepeň, -a m. dlhý plášť bez rukávov: vojenský k., lekársky k.; Pavo si prehodí kepeň cez plece. (Heč.); pren. bás.: Plamene vatry oblizovali tmavý kepeň noci (Skal.) šľahali do nočnej temnoty; snehový k. (Kuk.) vrstva snehu, snehová prikrývka;
pren. pláštik, zámienka: Svoj rozum upotrebia len na to, aby zakrývali svoju zverskosť kepeňom rôznych ideí. (Jégé);
kepienok, -nka m. zdrob. malý kepeň
● robiť niečo pod k-om niečoho pod zámienkou, pod pláštikom: V tej trme-vrme pod kepienkom horlivosti mohol si dovoliť hocičo. (Urb.); obrátiť k. (Vaj.) zmeniť presvedčenie, obrátiť kabát
kepienček i kepienok m. voľne splývajúci detský plášť bez rukávov, pelerína: Kepenčoke šíjale z rubového plátna (Čelovce MK); kepínček (Lukáčovce HLO); kepienok (Hor. Lehota DK)
kepeň m tur/maď súkenný dlhý vrchný plášť do dažďa al. nepohody: penula: desstowny plasst (:aneb kepen:) (DQ 1629); kepen malo obnoseni (ŽILINA 1713); koženny kepeň na déšč (KS 1763); kepen kratky (KC 1791); kanafasowy letni kepen (Kur 18. st); kepienok [-énok, -ének], kepienček [-én-] dem: kepenek, ssablu, mentik (ILAVA 1644); od latanya kepenkuow (ŽILINA 1706); dal mu mug kepenok (PREŠOV 1774); x. pren aby bezbožnosty swég negakowy kepenček wynalézl (PeP 1771) aby ju zamaskoval F. kďiž v panňe láska vibúkla, on svúj kepének prevráťil (BR 1785) zmenil postoj; -ový príd: lacernatus: plassťowy, kepeňkowy (KS 1763)