keltský -ká -ké príd.
keltský -ká -ké príd. 1. hist. ▶ súvisiaci s Keltmi: keltské kmene; k. panovník, vladár, druid; k. kríž; keltské oppidum; keltské obydlia, mince, šperky; keltská mytológia; exkurzia po keltských stopách na Slovensku; Íri sú hrdí na svoju keltskú minulosť 2. lingv. keltské jazyky ▶ vetva indoeurópskych jazykov, v minulosti rozšírených v celej západnej, strednej a juhovýchodnej Európe až do Malej Ázie, v súčasnosti používaných iba v okrajových častiach západnej Európy (írčina, gaelčina, waleština a bretónčina)
keltský príd. ‹VM›
1. týkajúci sa Keltov: k-á kultúra
2. k-á ošípaná špan. odolný a nenáročný mäsový typ žltobielej farby s červenými a čiernymi škvrnami, s dlhou, plochou hruďou na vysokých nohách (podľa kmeňa Keltov)
Kelti, -ov m. indoeurópsky kmeň, ktorého potomkovia žijú dnes vo Veľkej Británii, Írsku a západnom Francúzsku;
keltský príd. k. jazyk jazyk Keltov