kefa -y kief ž.
1. nástroj zo štetín, drôtov ap. zapustených do nejakej plochy a použ. na čistenie, drhnutie, leštenie ap.: k. na topánky, na šaty, na vlasy; vydrhnúť dlážku k-ou
2. čo funkciou al. podobou pripomína kefu: k. elektrického stroja uhlík al. kov na prívod al. odvod elektr. prúdu;
kefový príd.: k. valec; polygr. k. obťah prvý obťah sadzby (na korektúru);
kefka -y -fiek ž.
1. zdrob. ku kefa
2. (zubná) k. predmet na čistenie zubov;
kefôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
kefa kefy kief ž.
*kartáč2 ↗ správ. kefa
kefa kefy kief ž. ⟨maď. ‹ tur.⟩ 1. ▶ nástroj zo štetín, drôtov a pod. zapustených do drevenej, plastovej al. kovovej plochy a používaný na česanie, čistenie, drhnutie al. leštenie: drôtená, oceľová, ryžová k.; ostrá, kruhová k.; mäkká k. na vlasy; k. na šaty, na topánky; k. na umývanie fliaš; komínové, technické, špeciálne kefy; rotujúce kefy umývacej linky; vydrhnúť sa vo vani kefou a mydlom; premasírovať si telo suchou kefou; čistiť koňa, psa kefou; Z prednej izby sa ozýval pravidelný šuchot kief; mladucha s družičkami upratovali. [M. Zelinka] 2. eltech. ▶ vodivá časť zberacieho zariadenia (uhlík al. kov) slúžiaca na prívod al. odvod elektrického prúdu z točiacej sa časti elektrického stroja: kefy dobre dosadajú na komutátor motora ◘ fraz. zjem/prehltnem/ hrub. zožeriem kefu, ak... neverím, že sa niečo uskutoční al. niekto niečo urobí ▷ zdrob. ↗ kefka
kefa -y ž. ‹maď < tur›
1. nástroj na odstraňovanie prachu (z tkanín), drhnutie, leštenie a pod., súčasť strojov určených na ten istý cieľ: drôtená k.; k. na topánky, na šaty, na vlasy
2. polygr. slang. kefový obťah
3. eltech. zberacie zariadenie na odber prúdu z vodičov;
kefový príd.: tech. k. valec brúsiaca pomôcka na čistenie liatiny; polygr. k. obťah prvý obťah sadzby pripravený na korektúru
kefa, -y, kief ž. predmet na čistenie, drhnutie, leštenie a pod., pozostávajúci zo štetín na drevenej doštičke: k. na šaty al. šatová k., k. na vlasy, na topánky; k. na drhnutie, na leštenie parkiet; drôtená, ostrá, tvrdá k.; hovor. má vlasy ako k. tvrdé, ostré, nepoddajné;
kefový príd.: typ. k. obťah prvý obťah sadzby;
kefka, -y, -fiek ž. zdrob.: k. na zuby al. zubná k., detská k.; el. tech. k-y na elektrickom stroji na privádzanie a odvádzanie prúdu do kolektora;
kefôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
kefa ž. csl nástroj zo štetín používaný na čistenie, drhnutie, leštenie: Ku vozu bolo treba ešče dve kefi na koňe (Bobrov Nám.); Kefa na šati je kasňi, kefa na topánki je pri boksi (Návojovce TOP); No a jag u_še platno pobeľelo, pošľi zme na Hornat, už vžaľi kefi a vičohaľi šumňe (Kokšov-Bakša KOŠ); Kravi śe češa z hreblem i s kefu (Dl. Lúka BAR) L. korenková kefa (Hlboké SEN) - z ciroku; z tenkých drôtikov; drócená kefa (Trakovice HLO) F. driame se mi ani f kefe (Revúca) - veľmi som ospanlivý: spíž ani kefa (Kameňany REV) - hlboko, tvrdo; kefička ž. zdrob.: U_se mi zodrala tá kefiška (Kameňany REV)
kefa ž maď drevený predmet so štetinami na čistenie, drhnutie ap.: cžesaky dwa, kefy dwe (M. JÁN 1697); setaceum: keffa (LC 1707); podosswy (nôh) trel keffu (RPo 1790); (koňa) s kefu dobre ragby (PR 18. st); -ka [kev-] dem: (vojak musí) swug mundér kazdeho dne s keffki (!) wikeffat (VoP 1760); ramik, na nom kewka a nožnicsky (NITRA 1770-71)