Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kedy zám. opyt. príslov.

1. expr. i kedyže vyj. otázku zameranú na časový úsek al. na časový bod: k. sa vrátiš?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú (s časovým význ.): nevie, k. má prestať

3. nenáležite sa použ. pri uvádzaní vzťaž. vety prívlastkovej s časovým význ. (namiesto spoj. keď): v ten deň, kedy odišiel, správ. keď odišiel

4. expr. má význ. neurč. zám.: či sa k. vráti? dakedy; chodí k nám často: k. s deťmi, k. sám raz ..., raz ...

5. v spoj. s inými neurč. zám. označ. ľubovoľnosť, kedykoľvek: je najlepší, aký tu k. bol

6. má význ. vymedz. zám. (v reč. otázkach): k. nám už bude lepšie? už nikdy nám nebude lepšie

7. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (ne)má k. prísť; nieto k. urobiť poriadok

bohviekedy, pís. i bohvie kedy zám. neurčité príslovkové

čertviekedy, pís. i čertvie kedy zám. neurčité príslovkové

čojaviemkedy, pís. i čojaviem kedy zám. neurčité príslovkové

kedy zám. opytovacie príslovkové

ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedy zám. neurčité príslovkové

ktoviekedy, pís. i ktovie kedy zám. neurčité príslovkové

neviemkedy, pís. i neviem kedy zám. neurčité príslovkové

pánbohviekedy, pís. i pánbohvie kedy zám. neurčité príslovkové

bohviekedy, pís. i bohvie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); syn. čertviekedy: b. sa vráti; b. sa zase uvidíme; Vraha pustia na podmienku a ďalší súd bude bohviekedy. [Sme 2002]

čertviekedy, pís. i čertvie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času (často so záporným hodnotením); syn. bohviekedy: č. tí prídu; č. sa konečne ozve; Čertviekedy bude pršať, - pokračoval sused. [Ľ. Jurík]

kedy zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na časové okolnosti (časový úsek al. časový bod): k. sa to stalo?; k. sa vrátiš?; k. si na to prišiel?; k. odchádza vlak?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú a odkazuje na čas: nevie, k. má prestať; napíš, k. prídeš; pýtajú sa, k. dokončíme projekt; netuším, k. sa to začalo; Nemožno presne povedať, kedy sa tí dvaja zblížili. [M. Zelinka]
3. ▶ nenáležite sa používa vo vzťažnej funkcii pri uvádzaní vedľajšej vety prívlastkovej s časovým významom (namiesto spojky keď), napr. v ten deň, k. odišiel, správ. v ten deň, keď odišiel
4. expr. v rečníckych otázkach ▶ má význam neurčitosti, niekedy, dakedy: či sa k. vráti?; či sa k. umúdri?
5. v spojení s inými (opytovacími) zámenami ▶ odkazuje na ľubovoľnosť, kedykoľvek: je najlepší učiteľ, akého sme k. mali; bola to najkrajšia, najčistejšia krajina, akú som k. videl; dokázal všetko, čo k. dokázať chcel; Vtedy sa priznal, že je to najťažšia otázka, akú kedy dostal. [I. Izakovič]
6. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam: k. som také niečo tvrdil? nikdy som to netvrdil; k. som vám to vyčítala? nikdy som vám to nevyčítala; k. sme vám nepomohli s deťmi? vždy sme vám pomohli
7. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na čas: má, nemá k. prísť; nieto k. urobiť poriadok; mohol by si, ak máš k., opraviť bicykel; potom už mu nemala k. rozprávku dorozprávať; Rozdať všetko takým, ako si ty, na to je vždy kedy. [Ľ. Smrčok]; Ani ste ešte dnes nejedli, pravda,... - Veru nie, nebolo kedy. [L. Ballek]
8. v spojení ako kedy al. kedy ako ▶ obyč. v odpovedi odkazuje na rozmanitosť al. neurčitosť spôsobu, podľa okolností, nie vždy rovnako; raz tak, raz inak: ako sa vám darí? - nuž, ako k.; ako idú obchody? - k. ako, raz lepšie, raz horšie; S rodičmi sa zhovárala po maďarsky i po slovensky, ako kedy prišlo. [V. Šikula]; Ľudia sa tu izolovali od seba, vše sa spájali, ako kedy. [L. Ballek]
9. ako súčasť dvojčlenného výrazu kedy - kedy ▶ odkazuje na rad neurčitých časových bodov: chodí k nám často: k. s deťmi, k. sám raz tak, raz inak
◘ fraz. kto to kedy slýchal/videl! prejav údivu, zarazenia; nevie, kedy má dosť nepozná mieru, nestačí mu, je nenásytný

ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); nevedno kedy; syn. bohviekedy: k. sa tam usadili; máme sa riadiť k. vydaným rozhodnutím?

ktoviekedy, pís. i ktovie kedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase (často so záporným hodnotením); nevedno kedy; syn. bohviekedy: k. sa vráti; k. sa zase uvidíme; Čo ak za týmto omeškaným, ktovie kedy napísaným listom nasleduje druhý, ozajstný, ten, ktorý prináša konečné vysvetlenie? [P. Vilikovský]

neviemkedy, pís. i neviem kedy zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase; syn. čojaviemkedy: vrátim sa n.; robili s ňou rozhovor, ale vyjde n.

kedy zám. prísl.

I. opyt. (uvádza priamu i nepriamu otázku) v ktorom čase: Kedy prídeš? Pýtam sa ťa, kedy prídeš.

II. neurč.

1. v neurčitom čase, niekedy, voľakedy: Ej, chlapče, len s rozumom, aby si kedy neobanoval! (Jil.) Či to kedy svet videl! (Vaj.) Ktože to slýchal kedy, ešte v lete hrať sa v karty! (Tim.) Tak zahynula sláva naša a boh zná, či sa zas kedy skvieť bude na oblohe národov. (Kal.)

2. hovor. mať, nemať kedy, je kedy, nieto kedy mať, nemať čas, je čas, niet času: Nemám kedy zabávať sa s tebou. (Heč.)

3. v dvojici kedy... kedy = raz... raz, raz... inokedy, niekedy... niekedy: Roľníci zvážali z polí kedy viac, kedy menej. (Jil.)

4. kedy ako, ako kedy podľa okolnosti, nie vždy rovnako, raz tak, raz ináč: „Ako ide obchod?“ „Ako kedy.“ (Kuk.) „Mne hádam len uveríte?“ „Kedy ako,“ vypovie Mráz. (Kal.)

III. používa sa nenáležite miesto spojky keď: „R. 1945, kedy Sovietska armáda oslobodila našu vlasť... “, správ. keď

kedy i kedyk spoj. podraď. jšar, už uvádza vedľajšiu časovú vetu vyjadrujúcu dej súčasný s hlavnou vetou; keď: Kedik som vandroval, ta som bul f Pešce (Haniska PRE); Ja ňemožu chodzic, kedi diśč pada (Sobrance)

kedy zám. opyt. príslov. (kodi, koďi, kode)
1. uvádza priamu otázku zameranú na presný časový úsek al. na časový bod: Kodi príďeťe do nás? (Kokava n. Rim. RS)
2. uvádza vzťažnú vetu predmetovú (s časovým významom): Ňepametám, kedi postaviľi ten dom, aľe mlin aj páľeňic, tam som aj pomáhau̯ (Detva ZVO); Povedz rovno, kedi sa ťi to hoďí (Ležiachov MAR); Neviedzeu̯, kedi je nodz a kedi deň (Jablonové MAL); Očúvame, kedi príde hlásnik hlásit (Kostolné MYJ); No ta už zme ľem kukaľi, kedi spadňe (dom) (Torysa SAB)
3. csl má význam neurč. zám., vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov: a) niekedy, voľakedy: Aľe si to viďeu̯ kedi, takuo priečnu̯o ďieťa? (Dol. Lehota DK); Dójdza ke krížu sen sa zastaviu̯, lesci tadito kedi pújdu (Lopašov SKA); b) v korelovanej podobe; raz-raz, niekedy-niekedy: Má kode svetlú farbu, kode zelenú (Čelovce MK); Prídu kode dve, kode tri (Vyš. Skálnik RS); Na neho sä nedá spoliahač, vam kodi príde, kodi ni (Brusník REV); Kedi sem a kedi tej druhej bapke uťeká (Podmanín PB); Kedi kaśľim, kedi co, a zaź nemam času (Fintice PRE); Vun uš taki, kedi śpi, kedi pije, ta co jomu dňeśka žic? (Soľ VRN); c) v spoj. so spojkou ako; kedy ako, ako kedy; podľa okolností: Dávalo sa tak po dvacať korún, kedi ako (Detva ZVO); Mávali zme aj konopní olej, kedi jako sa konope podarili (Brestovany TRN); Kuri zme trimaľi, petnac, šesnac, kedi jak (Kokšov-Bakša KOŠ)
4. v spoj. a) so slovesom byť (obyč. v zápore); nie je, nebol čas, nebolo času: A dakedi veru aňi toňebolo kedi (Žaškov DK); b) so slovesom mať (obyč. v zápore) a s infinitívom plnovýznamového slovesa vyjadruje nemožnosť realizovať pripojený dej: To son ňemala kedi aňi misled na manželské darobnice (Dol. Súča TRČ); Aj ja by som k vám prišla, ale ňemám kedi (Návojovce TOP); Ňimam kedi śe s tebu diškurovac (Dl. Lúka BAR)

kode p. kedy

kody p. kedy

kadzi p. kedy

kedy [kedy, kadzi]
I. zám prísl
1. opyt v ktorom čase: kedi naplnil komoru? (SK 1697); kedy a kdie gsi s njm chodil? (ORAVA 1735); kedy ta chteli wzlat? (LIPTOV 1755)
2. neurč v neurčitom čase, niekedy, voľakedy: neny powedomi, čo by kedi na wognu chodily (GALANTA 1663); gestly kedy negaka poprawa potrebna bude, tehdy bednarge (to spravia) (DUBNICA n. V. 1719); mala-li s kim kedi spusob telesni (VELIČNÁ 1724)
3. v dvojici k.-k. raz-raz, raz-inokedy, niekedy: interesy brawal kedy na penizoch, kedy na masle (JASENICA 1704); kedy 50, kedi 49 porcig priwezu (SLIAČE 1769); kedy raz, kedy dwa razy do roka, kazdy poddany (jazdí) (VLKANOVÁ 1770); kedy bosy, kedy bes chleba mosel sem ist (PUKANEC 18. st)
II. spoj podr uvádza vetu
1. časovú, keď: bol tam, kedy Janoss testament czynyl (LADOMER 1575); kedy čeladi nabrali, ukazoval (VESELÉ 1663); kedy sa mu trafil, kedi (truhlu) zawiral, že až kolenom musil tlačzit, kedi ju zamikal (JASENICA 1704); ptak hlawu zdwiha, kedy wodu pige (GŠ 1758)
2. podmienkovú, ak: nasse mlini tedi melu, kedi z ginich dedin donesu (SELEC 1719); pravotná prisaha se nyezakazuge, kedi velyiká potreba primuzuge (MCa 1750); kadzi sztanul sivi z posztelye mojej, mohu tze zas chválitz (RSP 1758)
L. kedy prigdess mezy wrany, musyss kwakat gako ony (SiN 1678) treba sa prispôsobiť prostrediu
3. príčinnú, keďže, pretože: i stawy na ohne roznesli, kedy jineho dreva nemeli (V. LOVČA 1685 LP)
4. spôsobovú, týmže, keď: (Kristove narodenie) andzeli zjevili pasztirom, kedi jím povedalyi (HPS 1752)
5. predmetovú: wydely sme, kedy pacholczy nesly rucznyczu (TRENČÍN 1569); to newie, kdo a kedy wčeli wibrali (VELIČNÁ 1724); na čele nemame napsane, kedj ze sweta zegdeme (KT 1753)
6. prívlastkovú: newime hodiny ani dna, kedy može nas smrt zachwatiti (MS 1758); v ten čas, kedy sebe mel poddany orat, teda musel panštinu odrabat (ZUBRICA 1776 LP)