Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kaziť nedok.

1. poškodzovať, ni(vo)čiť, znehodnocovať: k. hračky, k. si zrak, zdravie; k. vzduch znečisťovať

2. robiť mravne horším: k. mládež, rozmaznáva ho a k-í

3. narúšať, mariť, hatiť: k. náladu, radosť niekomu, k. si niečím šťastie, plány

// kaziť sa

1. stávať sa neupotrebiteľným: stroj sa k-í, mäso sa k-í

2. stávať sa mravne horším: v zlej spoločnosti sa dieťa k-í

3. ísť k horšiemu, zhoršovať sa, narúšať sa: nálada, zábava sa k-í; počasie sa k-í mračí sa, ochladzuje sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kaziť ‑í ‑ia nedok.; kaziť sa

kaziť sa -zí sa -zia sa (ne)kaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok.


kaziť -zí -zia (ne)kaz! -zil -ziac -ziaci -zený -zenie nedok.

kaziť sa -zí sa -zia sa (ne)kaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa zlým, nefunkčným, neupotrebiteľným; znehodnocovať sa, vychádzať navnivoč, ničiť sa: stroj, auto sa často kazí; potraviny sa v teple ľahko kazia; niektoré ovocie, mäso sa rýchlo kazí podlieha rozkladu, hnije; čistý zub sa kazí iba zriedka; Náradie mám už staré, kazí sa a nové niet za čo kúpiť. [V. Mináč]
2. ▶ stávať sa mravne horším, podliehať zlému vplyvu: v zlej spoločnosti sa dieťa kazí; žiak, chlapec sa nám kazí začína sa horšie učiť, správať
3. ▶ vplyvom istých okolností nepriaznivo sa meniť, narúšať sa, zhoršovať sa: nálada, tvorivá atmosféra sa začala k.; počasie sa kazí ochladzuje sa, mračí sa a pod.; Ľudia venujú veľa času televízii a kazí sa ich vkus. [LT 1998]
dok.pokaziť sa, skaziť sa


kaziť -zí -zia (ne)kaz! -zil -ziac -ziaci -zený -zenie nedok. 1. (čo) ▶ neodborne, zbytočne zasahovať do niečoho, narúšať fungovanie niečoho; robiť horším, menej hodnotným; syn. poškodzovať, ničiť, znehodnocovať: k. papier, materiál; dieťa kazí hračky; neopatrným zaobchádzaním kazí svoje veci; k. si zrak, zdravie, žalúdok; výfuky z áut kazia vzduch znečisťujú
2. (koho, čo) ▶ mať zlý vplyv, robiť mravne horším: zlým príkladom k. mládež; k. dobré mravy, morálku; iba ho rozmaznávaš, kazíš
3. ((komu) čo) ▶ rušivo zasahovať do (priebehu) niečoho, nepriaznivo pôsobiť; zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu; syn. rušiť, narúšať, mariť, ničiť: k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu šťastie; k. plány, zábavu, hru; k. dobré susedské vzťahy; k. si dobré meno; nebudeme si k. dovolenku hádkami; ošarpané domy kazili vzhľad námestia; hluk kazí dojem z pekného prostredia; Slávnostné chvíle kazí len Ernest, inokedy mlčanlivý, dnes prekypujúci slovnou zásobou. [V. Bednár]; Chcem ti dobre. Si mladé, pekné dievča, nekaz si život. [Š. Žáry]
fraz. peniaze kazia charakter ak niekto (ľahko) príde k peniazom, môže ho to mravne narušiť
opak. kazievať -va -vajú -val; dok.pokaziť, skaziť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazuničiť sanivočiť saznehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničívychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmarexpr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujúhovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať


kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

2. p. márniť 1


mrzačiť spôsobovať trvalú telesnú chybu, deformáciu; pren. spôsobovať mravnú ujmu • kaličiť: vojna mrzačí, kaličí ľudíexpr. ožobračovať: telo ožobračované namáhavou prácouznetvorovať (zbavovať prirodzenej podoby): chemikálie znetvorujú rukyničiťkaziťkriviť: kaziť, kriviť, mrzačiť charakter detí


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kaziť, -í, -ia nedok.

1. (čo) poškodzovať, znehodnocovať, ničiť: dieťa kazí hračky; k. si žalúdok, oči, zdravie; Iba si pľúca kazí. (Kuk.); k. povetrie, vzduch znečisťovať; k. výhľad (Kuk.) znemožňovať;

2. (čo) rušiť, narúšať, nepriaznivo, záporne pôsobiť: k. niekomu život; k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu dobré meno; k. niekomu plány, kariéru; Nechcelo sa mu kaziť dojem. (Jes.); k. vkus ľudu (Vlč.); k. niekomu ilúziu (Stod.); Nesmieš kaziť dielo moje. (Vaj.) Kazia piesne svojej matky. (Ondr.); k. náladu (Šolt.); kazí dcére šťastie (Tomašč.) znemožňuje dobrý vydaj;

3. (koho, čo) robiť horším, zvádzať na zlé: k. mládež; Zlá spoločnosť kazí dobré mravy. (Jégé); k. pracovnú morálku (Fr. Kráľ); k. dieťa rozmaznávať; Rečami mi kazia vojsko. (Stod.) Zlý príklad kazí aj dobrých. (Gab.);

opak. kazievať, -a, -ajú;

dok. pokaziť, skaziť

|| kaziť sa

1. stávať sa zlým, neupotrebiteľným, prichádzať nazmar: ovocie, mäso sa rýchlo kazí; tovar sa kazí; cesta sa kazí (Ráz.) stáva sa neschodnou;

2. hatiť sa, narúšať sa: plány sa kazia, zábava sa kazí;

3. stávať sa mravne horším, zlým: dobré mravy sa kazia; mládež sa kazí; Ja sa kazím od teba. (Jégé) Syn sa ti kazí. (Kráľ.);

opak. kazievať sa;

dok. pokaziť sa, skaziť sa

kaziť nedok. strsl, zsl poškodzovať, ničiť, znehodnocovať: Iba zme si misele kapustu retuvaťi, lebo ko_ca húseňice viliahle, tej ta_kazile kapustu, že lem rebrá z ňej zostále (Čelovce MK); Ti nám tu len ralu kazíš (Kameňany REV); Chodzilo mi volačo v noci do vinohrada a kazilo hrozne, len holé kostrni ostávali (Brestovany TRN)

kaziť ndk
1. poškodzovať, znehodnocovať, ničiť: abi drewa nerubaly a nekazylj (TRENČÍN 1593); hory od sauseduw kažene nebyli (TRENČÍN 1675); ploty kazit a nivočit (MB 1759); lučki nasse prudki desst nam kazi (SEDLICE 1772); voda kazi semeno i plemeno (BELUŠA 1783); Turek krage prewelice kazil (WSt 18. st) pustošil
2. rušiť, narúšať: Boh kazý a russý wúli zlu (BK 1581); pycha wsselike ctnostj kazy (SP 1696); sama sy stiasty kaziss (SNS 1786)
3. mravne narúšať: tých kazjte, kteryž chcegj biti tychy a pokorny (SK 1697); paňi kaza služebňikuw (GP 1782); sstasty kazy cloweka (MC 18. st); k. sa stávať sa zlým, nepoužívateľným: krew hnjge a kazy se (ZA 1676); kralowske cesti naramne se kazga (B. BYSTRICA 1778); wino se kazj (PR 18. st); kazy se tehli do mnoheho dessde (LD 18. st)
P. atpn servus Cazmer ( 1138 CDSl); comes Cazmerius (v Rajci 1236); Cazimirus ( 1297)

kaziť kaziť

Zvukové nahrávky niektorých slov

kazila všetky jeho skvelé gâtait toutes ses brillantes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu