kaziť nedok.
1. poškodzovať, ni(vo)čiť, znehodnocovať: k. hračky, k. si zrak, zdravie; k. vzduch znečisťovať
2. robiť mravne horším: k. mládež, rozmaznáva ho a k-í
3. narúšať, mariť, hatiť: k. náladu, radosť niekomu, k. si niečím šťastie, plány
// kaziť sa
1. stávať sa neupotrebiteľným: stroj sa k-í, mäso sa k-í
2. stávať sa mravne horším: v zlej spoločnosti sa dieťa k-í
3. ísť k horšiemu, zhoršovať sa, narúšať sa: nálada, zábava sa k-í; počasie sa k-í mračí sa, ochladzuje sa
kaziť sa -zí sa -zia sa (ne)kaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok.
kaziť -zí -zia (ne)kaz! -zil -ziac -ziaci -zený -zenie nedok.
kaziť sa -zí sa -zia sa (ne)kaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa zlým, nefunkčným, neupotrebiteľným; znehodnocovať sa, vychádzať navnivoč, ničiť sa: stroj, auto sa často kazí; potraviny sa v teple ľahko kazia; niektoré ovocie, mäso sa rýchlo kazí podlieha rozkladu, hnije; čistý zub sa kazí iba zriedka; Náradie mám už staré, kazí sa a nové niet za čo kúpiť. [V. Mináč] 2. ▶ stávať sa mravne horším, podliehať zlému vplyvu: v zlej spoločnosti sa dieťa kazí; žiak, chlapec sa nám kazí začína sa horšie učiť, správať 3. ▶ vplyvom istých okolností nepriaznivo sa meniť, narúšať sa, zhoršovať sa: nálada, tvorivá atmosféra sa začala k.; počasie sa kazí ochladzuje sa, mračí sa a pod.; Ľudia venujú veľa času televízii a kazí sa ich vkus. [LT 1998] ▷ dok. ↗ pokaziť sa, skaziť sa
kaziť -zí -zia (ne)kaz! -zil -ziac -ziaci -zený -zenie nedok. 1. (čo) ▶ neodborne, zbytočne zasahovať do niečoho, narúšať fungovanie niečoho; robiť horším, menej hodnotným; syn. poškodzovať, ničiť, znehodnocovať: k. papier, materiál; dieťa kazí hračky; neopatrným zaobchádzaním kazí svoje veci; k. si zrak, zdravie, žalúdok; výfuky z áut kazia vzduch znečisťujú 2. (koho, čo) ▶ mať zlý vplyv, robiť mravne horším: zlým príkladom k. mládež; k. dobré mravy, morálku; iba ho rozmaznávaš, kazíš 3. ((komu) čo) ▶ rušivo zasahovať do (priebehu) niečoho, nepriaznivo pôsobiť; zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu; syn. rušiť, narúšať, mariť, ničiť: k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu šťastie; k. plány, zábavu, hru; k. dobré susedské vzťahy; k. si dobré meno; nebudeme si k. dovolenku hádkami; ošarpané domy kazili vzhľad námestia; hluk kazí dojem z pekného prostredia; Slávnostné chvíle kazí len Ernest, inokedy mlčanlivý, dnes prekypujúci slovnou zásobou. [V. Bednár]; Chcem ti dobre. Si mladé, pekné dievča, nekaz si život. [Š. Žáry] ◘ fraz. peniaze kazia charakter ak niekto (ľahko) príde k peniazom, môže ho to mravne narušiť ▷ opak. kazievať -va -vajú -val; dok. ↗ pokaziť, skaziť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod
kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovať • mútiť: kalí, múti vodu v studničke • znečisťovať • špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky
2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ • zried. hartovať • pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu
3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziť • ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť • mariť • hatiť • narúšať • rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých
kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu • ničiť sa • nivočiť sa • znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí • vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar • expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú • hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať
kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať • ničiť • nivočiť • znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch • expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život • hovor. expr.: babrať • degviť • packať • hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty • hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež • hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku • expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe
2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať
mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie
2. p. márniť 1
mrzačiť spôsobovať trvalú telesnú chybu, deformáciu; pren. spôsobovať mravnú ujmu • kaličiť: vojna mrzačí, kaličí ľudí • expr. ožobračovať: telo ožobračované namáhavou prácou • znetvorovať (zbavovať prirodzenej podoby): chemikálie znetvorujú ruky • ničiť • kaziť • kriviť: kaziť, kriviť, mrzačiť charakter detí
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu
2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu
3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo
kaziť, -í, -ia nedok.
1. (čo) poškodzovať, znehodnocovať, ničiť: dieťa kazí hračky; k. si žalúdok, oči, zdravie; Iba si pľúca kazí. (Kuk.); k. povetrie, vzduch znečisťovať; k. výhľad (Kuk.) znemožňovať;
2. (čo) rušiť, narúšať, nepriaznivo, záporne pôsobiť: k. niekomu život; k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu dobré meno; k. niekomu plány, kariéru; Nechcelo sa mu kaziť dojem. (Jes.); k. vkus ľudu (Vlč.); k. niekomu ilúziu (Stod.); Nesmieš kaziť dielo moje. (Vaj.) Kazia piesne svojej matky. (Ondr.); k. náladu (Šolt.); kazí dcére šťastie (Tomašč.) znemožňuje dobrý vydaj;
3. (koho, čo) robiť horším, zvádzať na zlé: k. mládež; Zlá spoločnosť kazí dobré mravy. (Jégé); k. pracovnú morálku (Fr. Kráľ); k. dieťa rozmaznávať; Rečami mi kazia vojsko. (Stod.) Zlý príklad kazí aj dobrých. (Gab.);
opak. kazievať, -a, -ajú;
dok. pokaziť, skaziť
|| kaziť sa
1. stávať sa zlým, neupotrebiteľným, prichádzať nazmar: ovocie, mäso sa rýchlo kazí; tovar sa kazí; cesta sa kazí (Ráz.) stáva sa neschodnou;
2. hatiť sa, narúšať sa: plány sa kazia, zábava sa kazí;
3. stávať sa mravne horším, zlým: dobré mravy sa kazia; mládež sa kazí; Ja sa kazím od teba. (Jégé) Syn sa ti kazí. (Kráľ.);
opak. kazievať sa;
dok. pokaziť sa, skaziť sa
kaziť nedok. strsl, zsl poškodzovať, ničiť, znehodnocovať: Iba zme si misele kapustu retuvaťi, lebo ko_ca húseňice viliahle, tej ta_kazile kapustu, že lem rebrá z ňej zostále (Čelovce MK); Ti nám tu len ralu kazíš (Kameňany REV); Chodzilo mi volačo v noci do vinohrada a kazilo hrozne, len holé kostrni ostávali (Brestovany TRN)
kaziť ndk 1. poškodzovať, znehodnocovať, ničiť: abi drewa nerubaly a nekazylj (TRENČÍN 1593); hory od sauseduw kažene nebyli (TRENČÍN 1675); ploty kazit a nivočit (MB 1759); lučki nasse prudki desst nam kazi (SEDLICE 1772); voda kazi semeno i plemeno (BELUŠA 1783); Turek krage prewelice kazil (WSt 18. st) pustošil 2. rušiť, narúšať: Boh kazý a russý wúli zlu (BK 1581); pycha wsselike ctnostj kazy (SP 1696); sama sy stiasty kaziss (SNS 1786) 3. mravne narúšať: tých kazjte, kteryž chcegj biti tychy a pokorny (SK 1697); paňi kaza služebňikuw (GP 1782); sstasty kazy cloweka (MC 18. st); k. sa stávať sa zlým, nepoužívateľným: krew hnjge a kazy se (ZA 1676); kralowske cesti naramne se kazga (B. BYSTRICA 1778); wino se kazj (PR 18. st); kazy se tehli do mnoheho dessde (LD 18. st) P. atpn servus Cazmer ( 1138 CDSl); comes Cazmerius (v Rajci 1236); Cazimirus ( 1297)