kazajka -y -jok ž.
1. ľahký (šport.) kabát do pása: kožená, prešívaná k.
2. → zvieracia k.
kazajka -ky -jok ž.
kazajka -ky -jok ž. ⟨fr. ‹ orient.⟩ ▶ ľahký kabát do pása: kožená, plátenná, prešívaná k.; tmavomodrá námornícka k.; remeselníci v pracovných kazajkách a zásterách [J. Blažková] □ zvieracia kazajka oblek znemožňujúci pohyby rúk, používaný na spútanie obyč. duševne chorých osôb, agresívnych zločincov a pod., ↗ i fraz. ◘ fraz. zvieracia kazajka niečo, čo nedovoľuje voľnosť, bráni v iniciatíve, spútava
kazajka -y ž. ‹f < orient› ľahký krátky kabát: pracovná k.; zvieracia k. znemožňujúca pohyb choromyseľným osobám, zúrivcom a pod.
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
kazajka p. kabát
kazajka, -y, -jok ž. krátky kabátec siahajúci do pása: kožená k.; Mal na sebe krátke nohavice a kazajku. (Hor.); zvieracia k. oblek znemožňujúci pohyby rúk (obyč. duševne chorých osôb al. zločincov);
pren. čo nedovoľuje voľnosť, spútava: k. zimy (Hviezd.); Svet narazí na neho zvieraciu kazajku disciplíny. (Gráf); zvieracia kazajka austriackej politiky (Vaj.)
kazaja i kazajka ž. (gazaja, chazajka, kaźajka) jzsl, šar zried. krátky súkenný kabát bez goliera: Obleč si kazaju, lebo oňemocňeš! (Záh. Bystrica BRA); Za_śi potarhal totu kaźajku, ľem ňedavno som ci ju zošivala (Torysa SAB); Paru raz ľežel i f chazajki (Babin Potok SAB); gazaja (Brezová p. Brad. MYJ)