kavaléria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kavaléria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨tal.⟩ hist. ▶ (od 16. stor.) vojenský oddiel na koňoch, vojenská jazda, jazdectvo: ťažká, ľahká k.; slúžiť u kavalérie, pri kavalérii; Sotva sme vyšli nad Myjavu, tu kavaléria proti nám, Vrbovčania na koňoch. [A. Lacková-Zora]
kavaléria -ie ž. ‹t› voj. zastar. (od 16. stor.) vojenská jazda, jazdectvo: ťažká, ľahká k.
jazda oddiel jazdcov: policajná jazda • jazdectvo • zastar. kavaléria
kavaléria p. jazda
kavaléria, -ie ž. zastar. jazda, jazdectvo: ľahká rímska k. (Karv.); Pechota chváli kavalériu. (Taj.)
gavalérija p. kavaléria
kavaléria ž. (gavalérija) zastar. jazda, jazdectvo: Naša artilérija krila ustupujúcu kavalériju (Sučany MAR); gavalérija (Lopašov SKA)
kavaléria ž fr/nem voj vojsko na koňoch, jazdectvo: od nepritelske kavallerie (VoP 1760); na kupowánj konůw wyslanému z cavallerie officirowy (Kur 1782)