katovať nedok. expr. mučiť, týrať, trýzniť: mor k-je ľudí
// katovať sa
1. trápiť sa, sužovať sa: k. sa nad svojím osudom
2. namáhať sa, moriť sa: k. sa s robotou
katovať sa -tuje sa -tujú sa (ne)katuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok.
katovať -tuje -tujú (ne)katuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok.
katovať sa -tuje sa -tujú sa (ne)katuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok. expr. 1. ((nad) čím) ▶ prežívať duševné al. telesné utrpenie, trápiť sa, mučiť sa, sužovať sa: k. sa problémami iných; katuje sa nad synovým osudom; mnohé dievčatá sa katujú hladovaním; A doma sa nekatuj, veď sa ono ukáže, či cap obstojí v kapuste. [F. Gabaj] 2. (s čím) ▶ vynakladať fyzickú al. duševnú námahu, namáhať sa, moriť sa, trápiť sa; syn. mordovať sa: k. sa s vrecami; Akísi oneskorenci sa katovali s fúrou sena, ktorá zaviazla do mokrade neďaleko cesty. [J. Horák]
katovať -tuje -tujú (ne)katuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. expr. 1. (koho, čo) ▶ spôsobovať telesné al. duševné utrpenie, mučiť, trápiť, týrať: ľudí katoval mor zabíjal; k. bezmocnú obeť; výčitky mu katovali dušu; Ach, už i voly bude katovať, nielen mňa! [J. Skalka]; Katuje ho vedomie, že on na tomto svete už nikdy nič veľké nevykoná. [K. Lászlová]; Celé roky nás katoval, ale na maturite nám pomáhal. [LT 1998] 2. (čo) ▶ spôsobovať poškodenie, skazu, ničiť, poškodzovať, devastovať: k. trávnik, park ťažkými mechanizmami; pri zbieraní lesných plodov dbáme, aby sme nekatovali stromy a kríky ▷ dok. k 1 ↗ skatovať
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť • chlopotiť sa • klopotiť • klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa • plahočiť sa • robotiť • nádenníčiť • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch • expr.: katovať sa • strháňať sa • expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani • subšt. makať
2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1
katovať p. mučiť 1, 2, trápiť
katovať sa 1. p. drieť sa 1 2. p. trápiť sa 1
mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa • trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou • súžiť sa • sužovať sa • moriť sa: súžil sa vo väzení • týrať sa • trýzniť sa • zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech • expr.: katovať sa • zhrýzať sa • užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami • hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou
mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete
2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením
namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa
trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)
2. p. namáhať sa
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
katovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) mučiť, trýzniť (telesne): Zasa si predstavoval, ako ho budú biť a katovať. (Jégé) Už i voly bude katovať! (Skal.)
2. (koho) trápiť, sužovať (duševne): Čože sa má nadúvať a syna katovať. (Urbk.)
|| katovať sa
1. (s čím i bezpredm.) ťažko pracovať, namáhať sa, lopotiť sa, moriť sa: Hlušila, katovala sa s chlapskou robotou. (Hor.)
2. mučiť sa, trápiť sa, sužovať sa: Zuza sa ešte väčšmi katovala nad synovým osudom. (Heč.)
katovať nedok. strsl, šar trápiť, týrať, trýzniť: Ňekatuj ma uš teľko, ľebo ažda zo sveta zíďen pri ťebe! (Kalinovo LUČ); Buďe ma kativaťi, buďe mi dávaď za vinu, že ja son to zapríčiňila (Návojovce TOP); Mala jedno ňevlasne dzecko, no ta ho ta_katovala, co až na śerdečko dostalo (Ostrovany SAB)
katovať sa nedok. trápiť sa, sužovať sa: Ach, boch ťa pobeu̯, jej sa buďen s ťebou, reku, katovaťi? (Turíčki LUČ)
katovať ndk 1. mučiť, trápiť, trýzniť: mogu mater sy katowal (TURIEC 1585); telo swe katugi (SP 1696); newinnich katuwaly, dolamaly (KRAKOVANY 1747); svevolne lidí katovali, rozkrvavili (MB 1759); x. pren hrjchy z počatku ssmakugj, ale zplnené katugj (SiN 1678); (zlé svedomie), ktereho ukrutnost, trapení a katowani na prsach lidi leži (MK 18. st) 2. porciovať, sekať mäso: lanlatio: rozsekáwanj mássa, katowánj; lanlatus: katowánj, kusowánj mássa (KS 1763); k. sa trápiť sa: carnificinam exercere: katowati se (PD 18. st)