katolík -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi, ktorej hlavou je pápež;
katolíčka -y -čok ž.;
katolícky príd. i prísl.: k-a cirkev, k. obrad; pokrstený (po) k.;
katolíctvo -a s.
1. príslušnosť ku kat. cirkvi
2. hromad. katolíci
3. katolicizmus
katolík -ka pl. N -íci G -kov m.
katolík -ka pl. N -íci G -kov m. ⟨gr.⟩ ▶ člen katolíckej cirkvi: pokrstený k.; veriaci k.; prevažná väčšina obyvateľov sa hlási k rímskym katolíkom k rímskokatolíckej cirkvi; grécki katolíci hlásiaci sa ku gréckokatolíckej cirkvi; Pápež Ján Pavol II. vyzval katolíkov na využívanie internetu a nových komunikačných technológií na šírenie viery. [Slo 2002] ▷ katolíčka -ky -čok ž.: manželka je k., ja som gréckokatolík
katolík -a m. (katolíčka -y ž.) ‹g› príslušník katolíckej cirkvi (spravidla rímskokatolíckej)
katolík, -a, mn. č. -ci m. príslušník katolíckej cirkvi (najmä rímskokatolíckej);
katolíčka, -y, -čok ž.;
katolícky príd. i prísl.: k. kňaz, k. chrám, k-a cirkev;
katolíctvo, -a str.
1. hromad. katolíci;
2. príslušnosť ku katolíckej cirkvi
katolík m. csl príslušník kresťanskej cirkvi majúcej pápeža: V našé dedine sú málo katolíci (Rochovce ROŽ); Prestúpil na katolíka (Kameňany REV); Ja som katolík, ti luterán, obidvá zme kresťaňia (Návojovce TOP); Ona bola luteránka a vidala sa za katolíka (Brestovany TRN); Ta mi šicke katoľici (Soľ VRN)
katolík m gr/lat príslušník katolíckej cirkvi: u catolikuw rjmskych (KoB 1666); dobrý krestian a katolik (MP 1718); Hetrich gest prewrateny katolik (Kur 18. st) kt. prestúpil do katol. cirkvi; -íčka ž: kacirka lstiwe mohla se katoličku ukazat (DuM 1718); sem katoliczka (PRIEVIDZA 1752); (ženu) má katholjčku (BrV 1798); -ícky príd: cyrkew katolická (CC 1655); katolicky krestian (KT 1753) katolík; katoljcký Grek (SO 1785) príslušník gréckokatol. cirkvi; -íctvo [-o, -í] s katolícke náboženstvo: osady, do kterých nikdy gesste lutheranstwo se newtrusylo, ale katolictwo w nich trwa (DuR 1719); gedni pro wšecko katoljctwj sú (BN 1796); dety katolictwy nechtel dal cwycsit (PRIEVIDZA 18. st)