katolík -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi, ktorej hlavou je pápež;
katolíčka -y -čok ž.;
katolícky príd. i prísl.: k-a cirkev, k. obrad; pokrstený (po) k.;
katolíctvo -a s.
1. príslušnosť ku kat. cirkvi
2. hromad. katolíci
3. katolicizmus
katolíctvo -va s.
katolíctvo -va s. náb. 1. ▶ katolícke náboženské presvedčenie, učenie; katolícke vierovyznanie: hlásiť sa ku katolíctvu; zostať verný katolíctvu; prestúpiť na k.; k. má v krajine silné korene 2. ▶ príslušnosť ku katolíckej cirkvi, katolíckosť: poukazovať, odvolávať sa na svoje k.; prekážalo im jeho k. 3. hromad. ▶ katolícka cirkev, katolícki veriaci ako celok: slovenské k.; duchovná obnova katolíctva
katolíctvo -a s. ‹g› katolícke náboženstvo, katolicizmus
katolík, -a, mn. č. -ci m. príslušník katolíckej cirkvi (najmä rímskokatolíckej);
katolíčka, -y, -čok ž.;
katolícky príd. i prísl.: k. kňaz, k. chrám, k-a cirkev;
katolíctvo, -a str.
1. hromad. katolíci;
2. príslušnosť ku katolíckej cirkvi
katolíctvo s. príslušnosť ku katolíckej cirkvi: Neviam, prež viznávajú to katolíctvo? (Kameňany REV); katolíctvo (Lukáčovce HLO); katoľictvo (Soľ VRN)