katolík -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi, ktorej hlavou je pápež;
katolíčka -y -čok ž.;
katolícky príd. i prísl.: k-a cirkev, k. obrad; pokrstený (po) k.;
katolíctvo -a s.
1. príslušnosť ku kat. cirkvi
2. hromad. katolíci
3. katolicizmus
katolícky -ka -ke príd.
katolícky prísl.
katolícky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s jedným zo základných smerov kresťanstva, s katolicizmom, s jeho učením, dogmami; založený na tomto učení, na týchto dogmách; súvisiaci s katolíkom: katolícka cirkev najväčšia kresťanská cirkev, ktorej hlavou je rímsky biskup - pápež, rímskokatolícka cirkev; k. kňaz; katolícki hodnostári, biskupi; k. kostol; k. sviatok, kalendár; k. spevník; katolícka viera, filozofia; základné prvky katolíckej vierouky; katolícka sociálna náuka; k. preklad Nového zákona; katolícke cirkevné spoločenstvo; katolícka krajina □ lit. katolícka moderna literárny prúd v slovenskej literatúre v 30. rokoch 20. stor. založený na kresťanských a národných hodnotách a ovplyvnený estetickými postupmi modernej európskej poézie 2. ▶ (z pohľadu kresťanských cirkví) týkajúci sa všetkých, prístupný všetkým, všeobecný, univerzálny
katolícky2 prísl. ▶ v súlade s katolíckou vierou, v katolíckom duchu: k. založený, vychovaný človek; po k. pokrstené deti; k. orientovaná krajina
katolícky1 príd. ku katolicizmus, ku katolík: k-a cirkev konfesijné sebavyznačenie pápežom vedenej cirkvi rímskokatolíckeho vyznania; k. chrám;
katolícky2 prísl.
katolík, -a, mn. č. -ci m. príslušník katolíckej cirkvi (najmä rímskokatolíckej);
katolíčka, -y, -čok ž.;
katolícky príd. i prísl.: k. kňaz, k. chrám, k-a cirkev;
katolíctvo, -a str.
1. hromad. katolíci;
2. príslušnosť ku katolíckej cirkvi
katolícky príd.: Išól za katolíckiaho kneza (Rochovce ROŽ); Vun priśahnuti u katoľickim kojceľe (Majerovce VRN); katolícki dom (Lukáčovce HLO)