katolík -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi, ktorej hlavou je pápež;
katolíčka -y -čok ž.;
katolícky príd. i prísl.: k-a cirkev, k. obrad; pokrstený (po) k.;
katolíctvo -a s.
1. príslušnosť ku kat. cirkvi
2. hromad. katolíci
3. katolicizmus
katolíčka -ky -čok ž.
katolík -ka pl. N -íci G -kov m. ⟨gr.⟩ ▶ člen katolíckej cirkvi: pokrstený k.; veriaci k.; prevažná väčšina obyvateľov sa hlási k rímskym katolíkom k rímskokatolíckej cirkvi; grécki katolíci hlásiaci sa ku gréckokatolíckej cirkvi; Pápež Ján Pavol II. vyzval katolíkov na využívanie internetu a nových komunikačných technológií na šírenie viery. [Slo 2002] ▷ katolíčka -ky -čok ž.: manželka je k., ja som gréckokatolík
katolík -a m. (katolíčka -y ž.) ‹g› príslušník katolíckej cirkvi (spravidla rímskokatolíckej)
katolík, -a, mn. č. -ci m. príslušník katolíckej cirkvi (najmä rímskokatolíckej);
katolíčka, -y, -čok ž.;
katolícky príd. i prísl.: k. kňaz, k. chrám, k-a cirkev;
katolíctvo, -a str.
1. hromad. katolíci;
2. príslušnosť ku katolíckej cirkvi
katolíčka ž.: Vam luterán a ona katolíčka (Kameňany REV); katolíčka (Lukáčovce HLO); katoľička (Čemerné VRN)