kategorický príd. vylučujúci inú možnosť, jednoznačný, bezpodmienečný, rozhodný: k-é odmietnutie, k-á výzva; kniž. k. imperatív bezpodmienečný príkaz;
kategoricky prísl.: k. žiadať, vyhlásiť;
kategorickosť -i ž.
kategorický [-t-] -ká -ké príd.
kategorický [-t-] -ká -ké príd. ⟨gr.⟩ ▶ bezpodmienečne platný; nepripúšťajúci inú možnosť, námietky al. odpor; syn. bezpodmienečný, rozhodný, jednoznačný, výslovný: k. príkaz; kategorická požiadavka; kategorické tvrdenie, vyhlásenie; kategorické odmietnutie; vyjadriť k. nesúhlas; vysloviť kategorické nie □ filoz. kategorický imperatív základný morálny zákon, mravný príkaz, ktorý nevyhnutne vyplýva z rozumu a z prirodzeného poriadku, a preto je záväzný pre každého rozumného človeka
kategorický príd. ‹g›
1. výslovný, rozhodný, určitý: k-é odmietnutie; filoz. k. imperatív
2. vylučujúci inú možnosť, bezpodmienečne platný, nepodmienený: log. k. súd taký, ktorý možno vyjadriť v tvare X je Y, žiadne X nie je Y, niektoré X sú Y, niektoré X nie sú Y; k. sylogizmus;
kategoricky prísl.;
kategorickosť -ti ž.
bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trest • úplný: úplná kapitulácia • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákaz • bezvýhradný • absolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosť • expr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosť • nevyhnutný • okamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy
jednoznačný majúci iba jeden zmysel, význam (op. nejednoznačný, neurčitý) • jasný: jednoznačná, jasná odpoveď • kategorický • rozhodný: kategorický, rozhodný nesúhlas • vyhranený • striktný: vyhranené, striktné stanovisko; striktný zákaz
kategorický p. jednoznačný, bezpodmienečný, rázny
rázny plný energie, vyznačujúci sa energickosťou, rozhodnosťou (o človeku a jeho prejavoch) • energický • rezolútny: rázna, energická, rezolútna žena • rozhodný (op. nerozhodný, neistý, váhavý): povedať niečo rozhodným hlasom • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie • odhodlaný • radikálny: odhodlaný, radikálny človek; radikálny krok • priebojný • vehementný • kniž. razantný: priebojné, vehementné, razantné správanie • dôrazný: dôrazné napomenutie, dôrazný rozkaz • strmý • prudký • kniž. briskný: strmý krok; strmý, prudký človek; prudký, briskný pohyb, útok • expr. hrmotný • nár.: hurtovný • hurtácky (rázny a hlučný): hrmotné vystupovanie, hurtovné zaklopanie • rezký: rezká odpoveď
výslovný jasne vyjadrený • jednoznačný: bol to jeho výslovný, jednoznačný príkaz • nedvojzmyselný: nedvojzmyselné odmietnutie • jasný • zrejmý • zjavný: napriek jasnému, zrejmému, zjavnému zákazu ta šiel • striktný: striktný príkaz • priamy: odcestoval na priamy rozkaz veliteľa • kniž. explicitný (formálne vyjadrený; op. implicitný): explicitné znaky • kategorický • bezpodmienečný (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie
kategorický príd. jasný, presný, jednoznačný; rozhodný, istý, výslovný: k-á odpoveď, k-é tvrdenie, rozhodnutie, odmietnutie, k. príkaz; log. k. sud tvrdiaci;
kategoricky prísl.: k. rozhodnúť, tvrdiť, žiadať, k sa postaviť proti niečomu;
kategorickosť i kategoričnosť, -ti ž.