katedrála -y ž. ‹l < g› pôvodne k biskupskému sídlu patriaci kresťanský chrám s biskupskou katedrou; hlavný kostol katolíckeho biskupstva či iného cirkevného administratívneho teritória pri biskupovom sídle, veľchrám, dóm; archit. trojloďový až päťloďový gotický chrám v západnom priečelí s dvojvežím, s oporným systémom, ochodzou a vencom kaplniek okolo kňazišťa;
katedrálny, katedrálový príd.: k-ne školy; k-á kapitula; sklár. k-é sklo priesvitné, ale nepriehľadné liate sklo s lastúrnatým povrchom, na rube rozrušené drobným zrnením, používané v bytovom príslušenstve a na dekoračné ciele