katarský -ká -ké príd.
katarský1 -ká -ké príd. hist., náb. ▶ súvisiaci s katarmi2, členmi sekty: katarské heretické hnutie; katarská cirkev
katarský2 -ká -ké príd. ▶ súvisiaci so štátom Katar, s Katarčanmi; nachádzajúci sa v Katare: katarské ložiská ropy; katarské horúce podnebie □ polit. admin. Katarský emirát Katar
katarský → katar1
katar1 -a mn. N -i m. ‹g› hist., náb. (v 11. – 13. stor. v juž. Francúzsku a Taliansku) príslušník náboženskej sekty hlásajúcej dobrovoľnú chudobu, odmietajúcej sviatosti, uctievanie kríža a relikvií v duchu svojho manichejskodualistického učenia (nazývanej aj albigénci);
katarský príd.: k-é učenie