kastelán -a m. (v min.) správca hradu al. zámku; (dnes) sprievodca, kľučiar na hrade al. zámku;
kastelánka -y -nok ž.
kastelán [-t-] -na pl. N -ni m.
kastelán [-t-] -na pl. N -ni m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ (v stredoveku a ranom novoveku) veliteľ al. správca hradu a hradného panstva vykonávajúci správne, hospodárske, súdne i vojenské funkcie: spisy s menami kastelánov Ľupčianskeho hradu; Oravský zámok odovzdal [majiteľ] do zálohu bohatému kastelánovi. [A. Habovštiak] 2. ▶ správca hradu, zámku al. verejnej budovy; sprievodca, kľučiar na hrade al. zámku: hradný, zámocký k.; v úrade kastelána strávil vyše 30 rokov; Trenčiansky hrad bol pred príchodom svojho posledného kastelána zrúcanina. [Sme 2004]
kastelán -a m. ‹l›
1. (v stredoveku) župan, správca hradu a okolia k nemu prislúchajúceho
2. (kastelánka -y ž.) sprievodca na hradoch a zámkoch;
kastelánsky príd.
kastelán p. správca
správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadióna • vedúci: vedúci predajne • šafár (správca na veľkostatku) • hospodár • gazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodár • kastelán (správca hradu al. zámku)
p. aj riaditeľ
kastelán, -a m.
1. za feudalizmu správca hradu al. zámku a k nemu patriaceho panstva: k. hradu, zámocký, hradný k.;
2. zamestnanec, ktorý má na starosti hradnú al. zámockú budovu;
kastelánka, -y, -nok ž. hovor. kastelánova manželka;
kastelánsky príd.: k-a hodnosť;
kastelánstvo, -a str. funkcia, zamestnanie kastelána