kartuzián -a m. člen pustovníckej rehole, kt. v 11. stor. založil sv. Bruno;
kartuziánsky príd.: k. kláštor
kartuzián -na pl. N -ni m.
kartuzián -na pl. N -ni m. ⟨VM⟩ ▶ člen prísnej rímskokatolíckej kontemplatívnej rehole založenej r. 1084 sv. Brunom neďaleko Grenoblu (podľa latinského názvu Cartusia pre francúzsku lokalitu La Chartreuse): kartuziáni žijú pustovníckym, asketickým spôsobom života; zakladateľmi Červeného Kláštora boli kartuziáni
kartuzián -a m. (kartuziánka -y ž.) ‹VM› cirk. člen prísnej mníšskej rehole, založenej v 11. stor., spájajúcej kontemplatívne a pustovnícke prvky (podľa franc. kláštora La Chartreuse, lat. Cartusia);
kartuziánsky príd. kartúzsky: k. kláštor kartúza
kartuzián, -a m. člen prísnej rehole;
kartuziánsky príd.: k. kláštor, k-a rehoľa
kartuzián, kartúz m člen prísnej mníšskej rehole: v klastore u cartusov v Lechnici (BARDEJOV 1493); učeny Dionysius, kartusian (SK 1697); mezi kapucinami aneb kartuzianami (MS 1758); -sky príd: mnich z radu kartchuzianskeho (Le 1730); do klastora kartuzianskeho pospichal (MS 1749) L. kowného kermežu neb kartuziánskeho prássku dozys 1 (TiS 1788) farm oxisulfidu antimonitého