karmelitán, -a (star. i karmelita, -u) m. člen prísnej rehole kontemplatívneho rázu;
karmelitánka, -y, -nok (star. i karmelitka -y, -tiek) ž. mníška karmelitánskej rehole;
karmelitánsky (star. i karmelitský) príd.: k-a rehoľa, k. kláštor
karmelita, karmelitán m hebr/lat príslušník prísnej mníšskej rehole: bosj carmelita (WO 1670); frančiskanom, križakom a carmelitanom (JACOVCE 1777); -ka ž: mníški karmelítki (BR 1785); -ánsky, -ský príd: (mních) carmelitánskeg regule (WO 1670); (muž) rádu karmelitánskeho (SK 1697) L. k-á voda, vodka farm druh aromatickej liečebnej vodičky: Carmeliterwasser: karmelitská woda (TT 1745); wezmi karmelitanske wody 1 qvintljk (HT 1760); dey mu woněti karmelitskau wodku (TiS 1788)