karmelitán -a m. člen rehole založenej v 13. stor. na vrchu Karmel v Palestíne;
karmelitánka -y -nok ž.;
karmelitánsky príd.
karmelitán -na pl. N -ni m.
karmelitán -na pl. N -ni m. ⟨VM⟩ ▶ člen žobravej mníšskej rehole, ktorá vznikla v 12. stor. v Palestíne a ktorá zdôrazňuje meditáciu a úctu k Panne Márii (podľa pohoria Karmel v Palestíne): rád bosých karmelitánov odčlenená reformovaná vetva tejto rehole s prísnejším režimom života, ktorá vznikla v 16. stor. v Španielsku; kláštor, majer karmelitánov
karmelitán -a m. (karmelitánka -y ž.) ‹VM› cirk. člen medikantskej (žobravej) mníšskej rehole (podľa pohoria Karmel v Palestíne);
karmelitánsky, karmelitský príd.: k. kláštor
karmelitán, -a (star. i karmelita, -u) m. člen prísnej rehole kontemplatívneho rázu;
karmelitánka, -y, -nok (star. i karmelitka -y, -tiek) ž. mníška karmelitánskej rehole;
karmelitánsky (star. i karmelitský) príd.: k-a rehoľa, k. kláštor
karmelita, karmelitán m hebr/lat príslušník prísnej mníšskej rehole: bosj carmelita (WO 1670); frančiskanom, križakom a carmelitanom (JACOVCE 1777); -ka ž: mníški karmelítki (BR 1785); -ánsky, -ský príd: (mních) carmelitánskeg regule (WO 1670); (muž) rádu karmelitánskeho (SK 1697) L. k-á voda, vodka farm druh aromatickej liečebnej vodičky: Carmeliterwasser: karmelitská woda (TT 1745); wezmi karmelitanske wody 1 qvintljk (HT 1760); dey mu woněti karmelitskau wodku (TiS 1788)