karhať nedok. s výčitkou, dôrazne napomínať: k. žiaka (za nepozornosť), rodičia nás často k-li
karhať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok.
karhať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok. (koho (za čo); ø) ▶ dôrazne, s výčitkou napomínať niekoho za zlé, nesprávne konanie; syn. hrešiť, vyčítať: prísne, otcovsky k. syna; k. deti za neposlušnosť; k. pracovníka za nedostatky; že sa nehanbíš! - karhala ho matka; Starec sa nikdy nezasmeje, nikdy nežartuje, keď otvorí ústa, tak len preto, aby karhal a napomínal. [V. Mináč] ▷ opak. karhávať -va -vajú -val; dok. ↗ pokarhať
dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
kárať správ. karhať
karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať
trestať 1. uplatňovať trest na niekom • stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhaný • karhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhať • pokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodiča • admin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále) • hovor. zastar.: štrôfať • štrôfovať
2. odplácať sa pomstou • pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťati • vŕšiť sa (bezdôvodne trestať)
karhať, -á, -ajú nedok. (koho za čo i bezpredm.) prísne napomínať, hrešiť za zlé konanie: k. dieťa; k. žiaka za lenivosť; Poučuje, karhá a preto nepáči sa mnohým. (Taj.);
opak. karhávať, -a, -ajú;
dok. pokarhať
karhať nedok. gem, lipt, priev niekoho hrešiť, dôrazne napomínať; biť: Toho mažeš karhač! (Kameňany REV); Dzecko má sa hneď od mali karhat (Bošáca TRČ); Oťiedz ho karhau̯ pre ňeposlušnosť (Bánovce n. Bebr.); karhať (Bobrovec LM; Prievidza) F. šustri svoje ďeťi karhajú lápsikom (Návojovce TOP) - bijú tým, čo majú najbližšie
karhať ndk 1. trestať, pokutovať: ktery by do hagneho dobitok hnaly, sstroffom magi karhani bytj (ŠTÍTNIK 1610); buh hrissnikúw karhá twrdě (SK 1697); tricat paljcjamy karhanj (bol) (S. ĽUPČA 1780); za vypaseni (lúk páni) ukrutne karhaju (ZBOROV 1699 LP) 2. kárať, hrešiť, prísne napomínať: manželka ho karhala s toho (RW 1702); kárhal neprawostj knězuw (SPa 1716); nekoho ostrjma slowi karhat (VP 1764); -ávať frekv k 1: (korbáčom) swé tyelo karháwal (PeP 1771)