kaplnka -y -niek ž.
1. menší bohoslužobný objekt: kláštorná k., k. v poli; Sixtínska k.
2. samostatná časť chrámu s možnosťou vykonávať v nej obrady
kaplnka -ky -niek ž.
kaplnka -ky -niek ž. ⟨maď. ‹ lat.⟩ 1. ▶ menší kostol bez vlastnej farskej správy, kostolík: zámocká, hradná k.; kláštorná, seminárna, farská k.; nemocničná, internátna, cintorínska k.; drevená, kamenná, murovaná k.; pred vstupom do kaplnky visí zvon; vynoviť, zrekonštruovať kaplnku; Pápež Ján Pavol II. slúžil vo svojej súkromnej kaplnke každodennú omšu. [Sme 1995] □ Sixtínska kaplnka najznámejšia kaplnka Vatikánskeho paláca postavená na zákazku pápeža Sixta IV. (1471 – 1484), zdobená freskami Michelangela Buonarrotiho 2. ▶ oddelená časť chrámu, v ktorej sa môžu vykonávať samostatné bohoslužby: gotická, baroková k.; bočná k.; pohľad z kaplnky do katedrály; slúžiť omšu v kaplnke; Vnútri chrámovej kaplnky sa zdržíte iba chvíľku, pretože prúdiaci dav ľudí vás nemilosrdne vytláča von. [InZ 1999] ▷ kaplnôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: biedna k.; osamelá k. v chotári; Z tohto horského hniezda sú dnes udržiavané dva domy ako pamätné izby a naprostriedku biela kaplnôčka. [LT 2001]
kaplnka -y ž. ‹l›
1. menšia kresťanská stavba bez farských práv
2. oddelená časť chrámu pre samostatné bohoslužby
kaplnka, kaplica p. kostol
kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)
kaplnka, -y, -niek ž. menšia svätyňa al. jej časť, kostolík: zámocká k., k. na cintoríne, v kostole
kaplnka ž. (káplnka, kaplonka, kaplinka) strsl, zsl, miest. vsl menší kostolík: Pot káplnkó naveki kläší žena (Brusník REV); Na cinteri je kaplonka, taká vaččá, tam je omša (Lančár PIE); Dobiehli ke kaplince (Záh. Bystrica BRA); Do kaplonki ľudze chodziľi (Niž. Hrabovec VRN)
kaplna [-p(e)l-, -pol-], kaplnka ž 1. menšia svätyňa, kostolík: nysse kapolny 1 gitro zemi (JELŠAVA 1566 E); zbudoval kapelnu sv. Anny (S. HORY 1722 E); domácy kaplna, lararium: modlárska kaplnka (KS 1763); do kaplnky (TOVÁRNIKY 1768); fanum: kaplna; sacellum: kaplnka (LD 18. st) F. kde Kristus zdelawa chram, tam diabel kaplnu pristrkawa (CS 18. st) niet dobra bez zla 2. oddelená časť kostola: kade se yde na choruss nad kapelnu (ŽILINA 1651) P. tpn V. Capulna ( 1244), Capolna ( 1289 Kaplná VSO); kapelný príd: frontispicium nade dwere kapelne (DUBNICA n. V. 1772)