kapľa p. kvapľa
kapla ž. skal kaplnka: Ve Skalici hned vedla farňího kostela je kapla svatéj Ani (Skalica)
kapľa ž. 1. or, záh kováč. predný široký výstupok na podkove, ozub: Spraviu̯a sa kapla nahore (Kunov SEN); Na prasku̯é kopito sa pribíja potkova s trema kaplama, abi sa nerozlezau̯o (Kúty SKA); kapľa (Liesek TRS); kapla (Štefanov SEN) 2. vnútorný zákolesník s predĺženou plochou hlavicou: kapla (Záh. Ves MAL)
kapela2 p. kapla
kapla [-la, -la], kapela ž lat/nem/čes kaplnka: zwon sobe do kapellj pro swe ceremoniae prywlastnylj (B. BYSTRICA 1652); klesscže do kaple pro uhlj robil (TRENČÍN 1675); wssecky tje pryležitostj od kaply počnucz až ku zchodum pry branie od murarskeg roboty wyprawene budu (DUBNICA n. V. 1722); domownj kapla (SS 18. st) F. umie čert kaplu vystvoriti, kde Buoh chrám počne staveti (PCh 1577) k dobru sa pripája zlo
kapľa ž kvapka: bohdag sa wyno nikdy nenarodilo, any kaple (KRUPINA 1692)