kapitulácia -ie ž. kapitulovanie;
kapitulačný príd.: podpísať k. akt
kapitulácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kapitulácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. i voj. ▶ oficiálne priznanie porážky, vzdanie sa (ozbrojených síl) nepriateľskej armáde, zloženie zbraní: definitívna, okamžitá, úplná k.; k. Nemecka a Japonska v 2. svetovej vojne; podrobiť sa bezpodmienečnej kapitulácii; ponúknuť, prijať, podpísať kapituláciu; donútiť nepriateľa ku kapitulácii; V roku 1670, keď cisárske vojská obľahli hrad Muráň, rakúsky dôstojník vyzval obrancov hradu na kapituláciu. [DF 2001] 2. trochu expr. (i pred kým, pred čím) ▶ upustenie od pôvodného zámeru a zmierenie sa s okolnosťami, rezignácia: politická, poslanecká k.; k. pred ženskou výrečnosťou; kapitulácia idealistu pred realizmom sveta [O. Čepan]; Prehrať rozdielom triedy sa nepatrí. Neberte však našu prehru ako postupovú kapituláciu. [Sme 1998]; Začala sa doba kapitulácie pred násilím. Dnes to všetko prijímame ako sled udalostí, ako vývoj. [LT 2000]
kapitulácia -ie ž. ‹l›
1. vzdanie sa časti al. všetkých ozbrojených síl nepriateľovi, zloženie a vydanie zbraní, zvyčajne potvrdené písomnou dohodou, prípadne s podmienkami; vydanie pevnosti
2. (pred kým, čím) podľahnutie vôbec, slabošský ústup
3. práv. hist. (v 19. stor.) nerovnoprávne zmluvy uzatvárané medzi európ. a ázij. štátmi, zabezpečujúce Európanom privilegované postavenie
4. hist. volebná k. písomný sľub voleného panovníka krajinskej šľachte formou určitého zvýhodnenia
5. hist. (v období conquisty) dohoda medzi špan. korunou a organizátorom al. vodcom dobyvačnej výpravy;
kapitulačný príd.: k-é podmienky
kapitulácia, -ie ž. voj. vydanie pozícií a vojska nepriateľovi, vzdanie sa, zastavenie odporu, zloženie zbraní: bezpodmienečná k. priznanie úplnej porážky;
pren. hovor. poddanie sa, ustúpenie mocnejšiemu al. ustúpenie pred prekážkami, upustenie od požiadaviek a pod.: Keď začal hovoriť, znelo to kapituláciou. (Jil.) Tvár odvráti namrzený svojou kapituláciou. (Al.);
kapitulačný príd.: k. akt, k-á výzva