kandidovať nedok.
1. uchádzať sa o nejaký úrad, funkciu, hodnosť: k. za poslanca, za prezidenta, k. na úrad, na funkciu prezidenta
2. navrhovať za kandidáta: k. niekoho za poslanca
kandidovať [-d-] -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. i dok.
kandidovať [-d-] -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. i dok. 1. (za koho; na čo; do čoho; ø) ▶ prejavovať, prejaviť záujem, uchádzať sa o nejaký úrad, funkciu, hodnosť, členstvo; byť kandidátom: k. za prezidenta republiky, za poslanca, za starostu obce, za rektora; k. na post primátora; k. do akademického senátu; k. ako nezávislý, občiansky kandidát; v komunálnych voľbách nekandiduje; Celkovo aj do regionálnych parlamentov kandidovalo veľmi málo žien. [Slo 2002] 2. (koho) ▶ navrhovať, navrhnúť niekoho na zvolenie: k. člena strany za poslanca; k. do Európskeho parlamentu aj nezávislého poslanca; zástupca kandidovaný opozíciou
kandidovať nedok. ‹l› (kam, na čo, za čo)
1. uchádzať sa o nejakú funkciu al. hodnosť: k. do parlamentu, za (na) poslanca;
2. (koho kam, za čo, na čo) navrhovať na zvolenie: k. niekoho za (na) poslanca
kandidovať p. uchádzať sa1
uchádzať sa1 robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievča • hovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadených • hlásiť sa • prihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusie • ašpirovať • reflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníka • kandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministra • stáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosť • domáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznania • kniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru
kandidovať, -uje, -ujú nedok.
1. uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu obsadzovanú voľbami, byť kandidátom: k. do národného výboru, do Národného zhromaždenia, do parlamentu; k. na prezidentský úrad, na ministerské kreslo; k. do snemu (Jes.)
2. (koho za čo) navrhovať niekoho na zvolenie, za kandidáta: k. niekoho za poslanca; A čože teba do volieb? Vari ťa nechcú kandidovať? (Jégé)
kandidovať ndk lat, kandidírovať lat/nem 1. navrhovať, navrhnúť niekoho za kandidáta na niečo: na pomocnictwo byli skrze comisara candidovani Mychael, Adamus, Samuel (KRUPINA 1774); obecz mohla sy candiduvat senatora (PRIEVIDZA 18. st) 2. uchádzať sa o kandidatúru na niečo: roku 1685 kandidirowaly na horenstwo (SKALICA 1687)