kandidát -a m.
1. uchádzač o nejaký úrad, funkciu, členstvo ap.: k-i na poslancov mestských zastupiteľstiev, navrhnúť k-a na úrad prezidenta; k. na profesúru čakateľ; publ. k. na medailu
2. k. vied nižší st. ved. hodnosti v niekt. štátoch, skr. CSc.: k. filozofických vied;
kandidátsky príd.: k-a lehota; obhajovať k-u prácu, k-a skúška
kandidát [-d-] -ta pl. N -ti m.
kandidát [-d-] -ta pl. N -ti m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ uchádzač o nejakú funkciu, post al. hodnosť, čakateľ: koaličný, opozičný, spoločný, nezávislý k.; prezidentský k.; k. na prezidenta; k. na primátora, na predsedu strany; k. na docentúru, profesúru; navrhnúť, nominovať kandidátov na poslancov; súboj kandidátov; publ. k. na (zlatú) medailu; Sám povedal, že pozná nového kandidáta na riaditeľa závodu a uznáva jeho prednosti. [J. Géci] 2. v spojení kandidát vied ▶ (prv) vedecká hodnosť udeľovaná absolventom prípravného vedeckého (dnes doktorandského) štúdia, skr. CSc. (písaná za menom): k. filologických, historických, prírodných vied; Zadívala sa na vnuka, a ten, hoci je inžinier a kandidát vied, má čo robiť, aby pred ňou nesklopil oči. [J. Beňo] ▷ kandidátka1 -ky -tok ž.: k. má plnú dôveru voličov; k. vied v odbore teória riadenia
kandidát -a m. (kandidátka1 -y ž.) ‹l› (na čo, čoho)
1. uchádzač o nejakú funkciu, o nejakú hodnosť, čakateľ: k. na prezidentský úrad; k. do vedeckej rady
2. čakateľ na nejaký titul al. na nejaké povolanie, s príslušnými predpokladmi: k. na profesúru
3. (v niektorých štátoch) najnižšia vedecká hodnosť: k. vied;
kandidátny, kandidátsky príd.: k-a listina kandidátka2
kandidát p. uchádzač
uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidát • čakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslanca • žiadateľ: vyhovieť žiadateľovi • ašpirant: ašpirant na majstrovský titul • koncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníka • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • zastar. uchádzateľ (Vajanský) • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
kandidát, -a m. kto sa uchádza o nejaký úrad, funkciu, hodnosť al. titul, o členstvo, o miesto, čakateľ, uchádzač: k. do národného výboru, do Národného zhromaždenia; k. komunistickej strany čakateľ na členstvo; navrhnúť, zvoliť k-a; k. filozofie, práva, medicíny, k. učiteľstva čakateľ na diplom po zavŕšení štúdia; k. filologických, lekárskych vied hodnosť vedeckého pracovníka v SSSR a v ľudových demokraciách, nižšia ako doktor; k. na vodcovstvo (Stod.); žart. k. ženby (Tim.);
kandidátka1, -y, -tok ž. čakateľka, uchádzačka;
kandidátsky príd.: k-a práca, dizertácia; k-e skúšky potrebné pre dosiahnutie hodnosti kandidáta vied;
kandidátstvo, -a str. hodnosť kandidáta
kandidát m lat uchádzač o miesto al. úrad, čakateľ: od pana superiora megu se kandidati predkladati anebošto na richtarstwo woliti (KLÁŠTOR p. Z. 1722); gesstě sy kandydat neb nowjc (SG 1777) mních pred zložením rehoľného sľubu; (chyby v majsterštuku) bude mocti majstrovstva kandidat vymenit (CA 1794 CM); Rimane, ktery žadaly nektereho uradu, naziwaly se candidaty (MC 18. st); x. pren cirk sprawedliwi kandidati nebe (GŠ 1758)