kancelárka -ky -rok ž.
kancelár -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ v stredoveku kráľovský pisár, ktorý opatroval kráľovskú pečať 2. cirk., hist. ▶ najdôležitejší cirkevný hodnostár biskupskej kúrie spravujúci spisy a archív: k. spišského prepošta; Viching sa poďakoval svojim priaznivcom v Ríme a vydal sa na cestu do Nitravy. Svätoplukovho kancelára zaujímal iba list, ktorý niesol. [A. Masár-Tatranský] 3. polit., admin. ▶ (prv, v niektorých krajinách aj v súčasnosti) najvyššie postavený predstaviteľ vládnej a výkonnej moci, predseda vlády: úradujúci, dezignovaný, odstupujúci k.; nemecký, rakúsky spolkový k.; navrhnúť kandidátov na funkciu kancelára ▷ kancelárka -ky -rok ž. k 3: A. Merkelová bola zvolená za prvú kancelárku v histórii Nemecka
kancelárka ž skriňa na úradné spisy: cancelarka z desek ze dwermj (s. l. 1637); w yzbe stuol predny, cancelarka; we swetniczy obrsteroweg kanczelarku listnj na zbroy a gine weczy sprawowaly; (mlynári) kanczelarku na dome Hyrossowskem rozbiraly (ŽILINA 1699; 1707; 1730)