kancelár -a m. (v min., v niekt. štátoch i dnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie: kráľovský k., k. univerzity; spolkový k. v NSR a Rakúsku predseda vlády;
kancelársky1 príd.: k. úrad
kancelár -ra pl. N -ri m.
kancelár -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ v stredoveku kráľovský pisár, ktorý opatroval kráľovskú pečať 2. cirk., hist. ▶ najdôležitejší cirkevný hodnostár biskupskej kúrie spravujúci spisy a archív: k. spišského prepošta; Viching sa poďakoval svojim priaznivcom v Ríme a vydal sa na cestu do Nitravy. Svätoplukovho kancelára zaujímal iba list, ktorý niesol. [A. Masár-Tatranský] 3. polit., admin. ▶ (prv, v niektorých krajinách aj v súčasnosti) najvyššie postavený predstaviteľ vládnej a výkonnej moci, predseda vlády: úradujúci, dezignovaný, odstupujúci k.; nemecký, rakúsky spolkový k.; navrhnúť kandidátov na funkciu kancelára ▷ kancelárka -ky -rok ž. k 3: A. Merkelová bola zvolená za prvú kancelárku v histórii Nemecka
kancelár -a m. ‹l› hist., polit. (v ranom stredoveku) vysoko postavený cirkevný hodnostár, (v stredoveku a v niektorých štátoch dodnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie (kráľovskej, prezidentskej, univerzitnej a i.); (predtým v Nemecku, v Rakúsku) ministerský predseda: ríšsky k.; spolkový k.; lord k. titul vysokého brit. ministra financií;
kancelársky1 príd.
kancelár, -a m. titul vysokého úradníka v niektorých štátoch; prednosta kráľovskej kancelárie: kráľovský k.; ríšsky k. predseda vlády v starom Nemecku; spolkový k. predseda vlády v Nemeckej spolkovej republike; k. univerzity vysoká úradnícka hodnosť na niektorých univerzitách;
kancelársky príd.: k. úrad;
kancelárstvo, -a str. úrad kancelára
kancelária ž. i kancelár m. (kancelárija) miestnosť, v ktorej sa vykonávajú úradné úkony: Aj kancelárija sa ftedi stavala (Detva ZVO); Keť son tovarišovau̯ po mestách, tan zme robeli veľa kancelárií (Pukanec LVI); Kancelárija okresného náčelňíka bola na poschoďí (Návojovce TOP); Ňeonďej sa a choj už do toho kancelára! (Čičmany ŽIL); Išli sme do kanceláru, f kancelári sedzeu̯ kasír (Sotina SEN); kancelárija (Prievidza); kancelársky príd.: kancelárske stoľi (Pukanec LVI)
kancelária, kancelár ž lat 1. miestnosť, v kt. sa úraduje al. v kt. sa uchovávajú úradné spisy: na cancellarie dwere (s. l. 1637); archivum: kancelar anebo obecni mjsto, kde sa knihi skládagú; grammatophilacium: kancelarya, komora listowny (KS 1763); pan gruntowny powinny bude knihu protokolsku w kancellarie gruntowneg zachowati (NJ 1786-88) 2. vysoký kráľovský al. stoličný úrad: práwo kancellárye vherské (SH 1786); knizku dali sebe pri stolicneg cancellary prepisaty (S. VES 1786); -sky príd k 1: swetnicu kanczelarsku sprawowaly (ŽILINA 17. st); kanczelarske pisma (VoP 1760) úradné písomnosti; o kancelárském anebo stredném písme (UP 1780) používanom v úradnej korešpondencii
kancelár, kancelárius m lat, kanceláriuš lat/maď, kanclier [-c(e)ler, -ír] lat/nem 1. vysoký úradník, vedúci kráľovskej kancelárie: (medzi dvoranmi) negprednegssj sau kanclyr s radcemi a sekretarmi (OP 1685); kanclir krále englickeho (SK 1697); geden z synu byl cancelarius, druhy regni marssalus čo (HL 17. st); dano skrze dwora kralowstwy vherskeho cancelariuse (KREMNICA 1700); scriba regis: kancelár, nagwyžssy kancelár (KS 1763); w pritomnosti hlawneho isspana a spolu kragjni uherskeg kanclera (DuD 1717); neyvyssy nemeckeg zeme kanczler (KrP 1760) 2. hlavný pisár: hágniczy pána gróffa cancellariussa zebraly (KOSTOLNÁ 1720); cancellarius: kancljr, prednj w kancelárne (WU 1750); scriniorum magister princeps: kancelár, sekretár (KS 1763); archivi praeses: kancellarius (LD 18. st); -ov príd privl k 1: cancelariusowim služebnykom (ZVOLEN 1635); pana cancellariussowym wozarom (TRENČÍN 1652)
kanclier p. kancelár