kanalizácia -ie ž. odvádzanie odpadových vôd kanálom; sústava týchto kanálov: mestská, dažďová k.;
kanalizačný príd.: k. zberač, k-á sieť
kanalizácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kanalizácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. 1. ▶ sústava kanálov a zariadení odvádzajúcich dažďovú a odpadovú vodu z domov, bytov al. z iných objektov do čistiacej stanice: miestna, mestská k.; splašková k.; centrálny zberač kanalizácie; fungujúca k.; použiť na vybudovanie kanalizácie financie z európskych fondov; Tento úsek vozovky sa odvodňuje uličnými vpustmi a dažďovou kanalizáciou do čerpacích zberačov. [NP 1982] 2. vodohosp. ▶ vybudovanie pohyblivých hatí tak, aby nimi vzdúvaná hladina vytvorila v koryte vodného toku potrebnú hĺbku, nezávislú od prirodzených prietokov, splavňovanie: k. rieky
kanalizácia -ie ž. ‹l < g›
1. zariadenie (sieť kanálov) slúžiace na odvádzanie, prípadne čistenie odpadových a zrážkových vôd z miest, obcí a priemyselných závodov
2. úprava vodných tokov na splavňovanie, kanalizovanie;
kanalizačný príd.: k-é potrubie; k. projekt
kanalizácia, -ie ž.
1. odvádzanie dažďových a odpadových vôd v budove al. v meste do kanálov, stôk; systém, sieť mestských kanálov: mestská k.; maštaľná k.;
2. úprava vodného toku pre splavnosť;
kanalizačný príd.: k-é potrubie, k-é práce; k-á sieť
kanalizácia ž. csl nov. systém kanálov na odvádzanie vody do stôk: To len po mestoh jesto kanalizácija (Kameňany REV); Voláko sa nám zanésla tá kanalizácija (Hor. Orešany TRN); Tu zrobiľi kanaľizaciju (Čemerné VRN)