Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kanál -a/-u L -i mn. -y/-e m.

1. potrubie na odvádzanie odpadových al. iných vôd; zamrežovaný otvor doň: odpadový k. stoka; pouličný k.

2. umelý vodný tok: zavlažovací k.

3. (umelá) vodná cesta spájajúca rieky al. moria: plavebný k.; k. Dunaj-Mohan-Rýn

4. potrubie ap. na odvádzanie al. privádzanie plynov ap.; čo pripomína toto zariadenie: vzdušný, parný k.; miechový k.

5. kmitočtové pásmo sprostredkujúce diaľkový prenos: televízny k.

6. sústava prostriedkov a prostredí na prenos signálu: informačný k.;

kanálový príd.;

kanálik, kanálček -a m. zdrob.

kanálik -ka pl. N -ky m. zdrob.

kanálik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ menší kanál: betónový k.; odpadové, odtokové kanáliky; vykopať k.; dlažba sa zvažuje k úzkemu kanáliku uprostred; Medzi dedinou a riekou sa rozprestierali pasienky. Brázdili ich plytké a úzke kanáliky. [I. Habaj]
2. tech. ▶ cielene vytvorená dutina, často slúžiaca ako priechod, vedenie, spojivo: vzduchový, výfukový k.; kanáliky v múre, v paneli; kábelový k. dutina v betóne, v ktorej je osadený kábel
3. anat. ▶ trubicovitá, často viackrát zatočená jemná dutina v niektorom orgáne: slzný, zubný, ušný k.; obličkové, žlčové kanáliky; duté kanáliky peria
4. odev. ▶ dutina na navlečenie šnúrky utvorená z dvoch stien odevného materiálu spojených na pozdĺžnych stranách, tunelík: otvorený, uzavretý k.; jednoduchý k.; zmnožený k. obsahujúci vedľa seba viac súbežných dutín

kanál -la/-lu L -li pl. N -ly/-le m. ⟨lat. ~ gr.⟩ 1. ▶ v zemi uložené potrubie na odvádzanie dažďových vôd a nečistôt z domov, z mesta a pod., stoka: odtokový, odpadový k.; fabrický k.; uvoľniť zapchatý k.
2. námor. ▶ umelé vodné koryto slúžiace ako vodná cesta, obyč. spájajúce splavné rieky al. moria, prieliv, prieplav: plavebný, splavný k.; prístavný k. kanál medzi plavebnou cestou morom a prístavom; sústava kanálov; benátske kanály; vyhliadkové plavby po kanáloch
3. vodohosp. ▶ umelo upravený, obyč. miestny vodný tok na privádzanie al. odvádzanie vody: široký, úzky k.; ochranný, obtokový k.; zavlažovací, odvodňovací k.; prívodný, náhonový k. vodnej elektrárne; vodný k. v Čunove má päť tratí pre rafting na divokej vode
4. tech. ▶ vyhĺbené miesto v zemi slúžiace na odtok vody, na vedenie podzemných inžinierskych sietí a pod.: plynový, vodovodný k.; banský k.; kopať k.
5. tech. ▶ zariadenie slúžiace na odvádzanie rozličných plynov: odsávací, vetrací, výfukový k.
6. anat. ▶ dlhšia al. kratšia, pretiahnutá al. zatočená dutina v ľudskom organizme: chrbticový k., sluchový k.; slinný k.
7. eltech. ▶ vymedzená časť frekvenčného pásma sprostredkujúca diaľkový prenos telekomunikačných signálov z miesta pôvodu k účastníkovi: telefónny, rádiový, televízny k.; nosný k.; k. priameho prenosu; komunikačný k. postupnosť spojení a káblov; prepínač kanálov zariadenie na prepínanie frekvenčných pásiem
8. inform. ▶ médium umožňujúce vstup a výstup informácií: dátový k.
◘ fraz. budeš kopať kanály (bez vzdelania) budeš môcť vykonávať iba nekvalifikovanú a ťažkú prácu
▷ zdrob. ↗ kanálik

kanál -a m. ‹l < g›

1. umelý vodný tok otvorený, krytý al. uzavretého prierezu: odpadový k. podzemná murovaná al. betónová stoka; uličný vpust s mrežou; k. na prívod vody náhon; plavebný k. prieplav; zavlažovací, odvodňovací k.; K. Lamanšský prieliv

2. čo slúži na priechod, vedenie vôbec: tech. druh potrubia (obyčajne nekruhového prierezu): dymový k. dymovod; ventilačný k. spojovacia dutina pretiahnutého tvaru (obyčajne odliata al. vyvŕtaná v strojovej súčasti): nasávací, výfukový k.; lek. chrbticový k.; slabinový k.

3. mat. (v teórii informácie) vyjadrenie šumu, ktorý narúša prenášaný signál

4. oznam. tech. súhrn prostriedkov a prostredí na prenos signálu; (v rádiotechnike) kmitočtové pásmo sprostredkujúce diaľkový prenos;

kanálový príd. ku kanál 1, 2, 4: k-á mreža; stav. k-á tehla kanálka; k-á komora v plavebnom kanáli; – tech. k. posúvač súčasť vodorovného mechanizmu parného stroja; jad. fyz. k. reaktor ktorého palivové kanály tvorí pevný moderátor al. tlaková rúrka vložená do moderátora; – oznam. tech. k. volič zariadenie televízneho prijímača zabezpečujúci príjem v rozdielnych televíznych kanáloch;

kanálik -a m. zdrob.: anat., lek. trubicovité, často viackrát stočené jemné dutiny v orgánoch: obličkové k-y; slzné k-y;

kanálikový príd. poľn. k-á drenáž; hut. k-é murivo slúžiace na zhromažďovanie tepla, ktorým sa zohrieva vzduch na vykurovanie pecí (kladie sa obyčajne tak, že tvorí dlhé, zvislé kanáliky); jad. fyz. k. násobič elektrónov; eltech. k-á pec

kanál, -a/-u, 6. p. -i, mn. č. -e/-y m.

1. umele vybudovaný, obyč. krytý žľab, potrubie na odvádzanie dažďových vôd a nečistôt z domov a z mesta, stoka: uličný k., odtokový, odpadový k.;

2. umele upravený potok, jarok na privádzanie al. odvádzanie vody: zavodňovací, odvodňovací k.;

3. umelá vodná cesta obyč. spájajúca splavné rieky, určená na dopravu tovarov plavidlami, prieplav: Volžsko-donský k. v SSSR; astron. kanály na Marse tmavé priečne čiary na Marse, kedysi považované za kanály;

4. morská úžina, prieliv; Kanál názov prielivu La Manche; kanály vodné ulice v Benátkach;

5. tech. zariadenie na privádzanie a odvádzanie plynov, napr. vzduchu, pary, dymu ap., potrubie: výhrevný, parný, dymový k., vzdušný, vetrací, ventilačný k.;

6. lek. ústroje v živom organizme, ktorými niečo prechádza: zažívací k., k. vajcovodu, miechový k.;

kanálový príd.: k-á daň od kanálov; k-é vody v kanáloch; k-á sieť s. kanálov (prieplavov);

kanálik, -a m. zdrob.: vlasové k-y;

kanálikový príd.: stav. k-é murivo;

kanálček, -a m. zdrob.

kanál m. (kanal) csl nov. stoka: Za elektriku, za vodu, za otpadoví kanál, daň od domu (Parížovce LM); Dákí vám zapchatí tot kanal, šitká voda vám stojí na dvore (Kameňany REV); Porobou̯ pekňe kanáľe, abi mu voda stiekla s poľa (Prievidza); Kanale sa vikopali, abi voda otchoďela, keť príďe (Riečnica KNM); Keď velmi prší, voda s cesti sťečie do kanála (Návojovce TOP); Za Vranovom vikopaľi kanal (Čemerné VRN); kanálik m. zdrob.: kanálik (Kameňany REV)