kamsi zám. neurč. príslov. zdôraznene vyj. neurčitosť miesta, kt. je cieľom smerovania; niekam, dakam, voľakam: pozerať k. do diaľky
kamsi zám. neurčité príslovkové
kamsi zám. neurčité príslovkové ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania; syn. niekam, voľakam, dakam: k. sa vytratil; stále k. odbieha; pohľad má upretý k. do diaľky; všetci sa k. ponáhľajú; V myšlienkach zaletel kamsi ďaleko, že celkom zabudol, o čom prednedávnom hovoril. [I. Izakovič]; Poradila si aj s veľkými vlnami. Strach kamsi zmizol. [J. Mlčochová] ◘ fraz. poslať niekoho kamsi hrubo niekoho odmietnuť, odbiť
kamsi p. niekde 2
niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakde • voľakde • kdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik
2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekam • dakde • dakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôl • voľakde • voľakam • kdesi • kamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru
3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakde • miestami • zastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopil • kde-tu • tu i tu • tu a tam • tu i tam • tu-tam • sem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlá • zried. ledakde (F. Hečko) • expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená
kamsi zám. prísl. neurč. na neznáme, neurčité miesto, niekam: Stratil sa kamsi. (Vaj.) Hneď ráno odišiel kamsi. (Vans.) Všetko sa kamsi utiahlo. (Kuk.)
kamsi, kam s zám prísl neurč na neznáme, neurčité miesto: ydy kams (TURIEC 1617); Judcže se weljkj bržjch kamsi podel (SKALICA 1640); angel se odnesl kamsy ode mne (StN 1786); oči (ti) do tila kamsi wpadagú (BE 1794)