Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kamenitý, kamenistý príd. obsahujúci kamenie: k-á pôda, cesta, k-é koryto rieky

kamenistý, kamenitý -tá -té príd.

kamenistý, kamenitý -tá -té 2. st. -tejší príd. ▶ plný kameňov, posiaty kameňmi, skalnatý: k. kraj, chotár; k. breh rieky; kamenité dno potoka; stúpajúci chodník bol čoraz kamenitejší; prekonávať najkamenistejšie úseky pretekárskej trasy; Kamenisté role v kopcoch neurodili ani toľko, koľko spotrebuje nenáročná sedliacka rodina, aby bola živá. [M. Urban] □ pôdohosp. kamenitá pôda pôda s veľkým obsahom štrku a kamenia v celom pôdnom profile

kamenistý i kamenitý príd. posiaty kameňmi; skalnatý: kamenistý úhor (Vaj.); kamenistá hruda (Kost.) neúrodná pôda; kamenistá cesta (Ráz.); kamenitá cesta (Hviezd.); kamenisté dno rieky (Heč.)

kamenitý i kamenistý príd. csl obsahujúci drobné kamenie, skalnatý: Ja mán viňicu f cisto kameňiťej zemi, ľen tak prehŕňau̯ ťie kameňe pri kopački ako oreche (Pukanec LVI); Bola tam kamenitá žem (Hor. Orešany TRN); kameňista žem (Stanča TRB)

kamenistý, kamenitý príd
1. pozostávajúci prevažne z kameňa, skalnatý: zeme zwrchek nyekde gest mokrý, nyekde suchy a kamenitj (KoA 17. st); neschodne kameniste aneb bahniste mysta (OP 1685); hora kamenitá (KS 1763); rolye su kameniste (CERNINA 1772); zem kamenitá a skalowita (SJ 18. st)
2. obsahujúci zmrznuté dažďové kvapky: Pan Buch na nass chotarczek dopustil prgewal kamenisty weliky (V. KOLAČÍN 1721) krupobitie
3. (o ovocí) majúci tvrdú a zrnitú dužninu al. tvrdé jadrá: nesspule gsu kosmate a pyesečnate neb kameniste (KoB 1666); gádrowé owoce, massyté owoce, kameniste owoce a gahodowe owoce; massyté owoce nenese žádných twrdých aneb kamenistých gader (HRK 1773); wezmj hrussky, ktere kamenite negsau, wyrež z nich to kameniste (KuK 18. st)
4. expr citovo chladný, bezcitný: srdco kamenite (BlR 18. st); subst kamenitá plod mišpule obyčajnej Mespilus germanicus: Mespillaceum: Steinbirn: kamenitá (VTL 1679)
P. tpn Kamenistá (L. TRNOVEC 1565)