kamenec -nca m.
1. ľadovec, krúpy
2. vo vode rozpustná chem. zlúčenina použ. v garbiarstve, kozmetike, farbiarstve ap.;
kamencový príd.
kamenec -nca pl. N -nce m.
Kamenec -nca m. časť obce Nová Dedina;
Kamenčan -na pl. N -nia m.;
Kamenčanka -ky -niek ž.;
kamenský, kamenecký -ká -ké príd.
kamenec -nca pl. N -nce m. 1. ▶ kúsky ľadu padajúceho ako dažďové kvapky, krúpy; syn. ľadovec: do okien bubnuje k.; k. bičuje ľudí aj zvieratá; k. potĺkol úrodu; Kamenec sa už nemiešal do lejaka, len lialo ako z krhly a nad horami zarachotili hromy. [M. Krno]; Možno, že príde dážď, možno, že búrka. Len keby kamenec nepadal. [P. Vilikovský] 2. chem., miner. ▶ vo vode rozpustná soľ kyseliny sírovej a alkalických kovov al. amónia a trojmocných kovov (napr. železa, hliníka, chrómu), používaná vo farbiarstve, v garbiarstve a v kozmetike: bezfarebný, farebný k.; spracúvať k.; natrieť sa po holení kúskom kamenca
Kamenec pod Vtáčnikom -nca m. obec na strednom Slovensku v Prievidzskom okrese juhozápadne od Prievidze;
Kamenčan, Vtáčnickokamenčan -na pl. N -nia m.;
Kamenčanka, Vtáčnickokamenčanka -ky -niek ž.;
kamenský, vtáčnickokamenský, kamenecký, vtáčnickokamenecký -ká -ké príd.
Malý Kamenec Malého -nca m. obec na východnom Slovensku v Trebišovskom okrese južne od Trebišova;
Malokamenčan, Kamenčan -na pl. N -nia m.;
Malokamenčanka, Kamenčanka -ky -niek ž.;
malokamenský, kamenský, malokamenecký, kamenecký -ká -ké príd.
kamenec p. ľadovec
ľadovec kúsky ľadu padajúce ako zrážky • krúpy: podľa predpovede počasia možno čakať ľadovec, krúpy • krupobitie • kamenec: krupobitie zničilo úrodu
kamenec, -nca m.
1. zmrznuté dažďové kvapky, ľadovec, krúpy: padal k. (Jes.); Lejak, pomiešaný s kamencom. (Kuk.) Kamenec zbije všetko šíre pole. (J. Kráľ)
2. chem. podvojný síran niektorého alkalického kovu s iným kovom, liadok;
kamencový príd. k 2
kamencový p. kamenec
kamenec m. 1. or, lipt, zempl, šar ľadovec, krúpy: A zaras potom kameňec sipalo a voda sa začala hrnúť (Lomná NÁM); Kameňec zňičil celú úrodu (Bobrovec LM); Prez noc prišol kameňec, zbil šicko hrozno (Niž. Hrušov MCH) F. taki kameňec spad jak pestuchi (M. Slivník SAB) - veľký 2. sšar miesto pri potoku pokryté štrkom, kamením: Okolo potoka śe vola kameňec (Dl. Lúka BAR) 3. kameň na brúsenie kosy, osla: kamenec (Štefanov SEN); kamencový príd. k 2: Na kamencu pri jarku nazbiral kamencove kameňe (Dl. Lúka BAR)
kamenec m 1. podvojný síran alkalického kovu s iným kovom, liadok: dwa loty stlučeneho kamence (LR1 17. st); rochum: kamenec, ledek (KS 1763); alumen: ladek, kamenec (AP 1769) L. biely, červený, zelený k. druhy liadku: s kamenca zeleneho (HL 17. st); kamence čerweneho anebo letku 1 lot (TCh 18. st); kamenec bily (RG 18. st) 2. skalnatý terén zbavený povrchovej ornice: naskrze skazene zeme mame od dašdov, kde zahrady byvali, teraz hole kamence pres užitku stoja (ZUBRICA 1776 LP) 3. zmrznuté dažďové kvapky, ľadovec, krúpy: grandinat: krúp prsseni, kamenec (NP 17. st); kamenec a krupobiti (MS 1758); zbozie kamenec wibil (VÝCHODNÁ 1767); grandinat: kamenec prssi (LD 18. st); -ový príd k 1: aluminatus: kamencowý (PD 18. st)