kamarát -a m.
1. priateľ, druh: verný, starý k., zachovať sa ako k.; expr. k-i na život a na smrť verní
2. hovor. dôverné oslovenie: to vám, k-i, neprejde; poď sem, k.
● k-i z mokrej štvrte spoločníci pri víne, pive ap.;
kamarátka -y -tok ž.;
kamarátsky príd. i prísl.: k. vzťah; k. sa správať;
kamarátstvo -a s.: utužovať k.;
kamarátik -a m. zdrob. expr.;
kamarátko -a mn. -ovia m. hypok. (v oslovení)
kamarátstvo -va -tiev s.
kamarátstvo -va -tiev s. ▶ dôverný, citový, úprimný vzťah k niekomu, prívetivosť, priateľstvo: staré, nezištné, ozajstné k.; falošné k.; študentské, vojenské k.; esemeskové, e-mailové k. virtuálne; obnoviť zaprášené k. neudržiavané; utužovať kamarátstva detí, dospelých; nadväzovanie kamarátstiev; nič nenarušilo ich celoživotné k.; k. je silnejšie, lebo prežije lásku; Kamarátstvo je veľká vec. Mám, chvalabohu, ešte kamarátov. [P. Hrúz]
kamarátstvo -a s. pomer, vzťah, aký je medzi kamarátmi, družnosť, priateľstvo
kamarátstvo p. priateľstvo
priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo • družba: družba medzi mestami • družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť • bratstvo: bratstvo národov • zastar.: súdružstvo • súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť • vzájomnosť
kamarát, -a m. druh, priateľ: starý, dobrý k., dôverní, nerozluční k-i; hovor. žart. k-i z mokrej štvrti spoločníci pri víne;
fam. (často i kamarátko) v dôvernom oslovení: Ohó, kamarát, len si choď. (Tim.) Nemal by si sa smiať, kamarát. (Karv.); pren. Hej, Janoško Jánošík, kamarát slobody! (Botto) milovník slobody;
kamarátka, -y, -tok ž.;
kamarátsky príd. i prísl.: k-e slovo (Ondr.) priateľská úprimná reč; k. pomer dôverný; k. rozdeliť (Ráz.) spravodlivo; po kamarátsky (napr. podať ruku);
kamarátstvo, -a str. priateľstvo, družnosť, priateľský pomer: staré k. (Kuk.); z k-a (niečo urobiť);
kamarátik, -a m. zdrob. expr.;
kamarátko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.
kamarátstvo s. 1. priateľstvo: To ňebulo kamaráctvo, ale dva rázi čo zme sa stretli (Brestovany TRN) 2. skupina priateľov, družina: Už ľen sami na järmag zme ňešľi, kamaráctvo ždi bolo akuosik (Beňova Lehota DK)
kamarátstvo [-o, -í] s 1. priateľský vzťah, priateľstvo: laska (matky a detí) kamaratstwy čini prigemne (UD 1775); z Gregoriusom kamaractwo držiawal (S. ĽUPČA 1776) kamarátil sa 2. spoločenstvo osôb blízkych záujmov: bandi kamaradstwy, pratelstwi (SPr 1783); začnu se widawati stolične pasy kamaractwu čipkarskemu (PONIKY 1785) cechu