kamarát -a m.
1. priateľ, druh: verný, starý k., zachovať sa ako k.; expr. k-i na život a na smrť verní
2. hovor. dôverné oslovenie: to vám, k-i, neprejde; poď sem, k.
● k-i z mokrej štvrte spoločníci pri víne, pive ap.;
kamarátka -y -tok ž.;
kamarátsky príd. i prísl.: k. vzťah; k. sa správať;
kamarátstvo -a s.: utužovať k.;
kamarátik -a m. zdrob. expr.;
kamarátko -a mn. -ovia m. hypok. (v oslovení)
kamarátsky -ka -ke 2. st. -kejší príd.
kamarátsky 2. st. -kejšie prísl.
kamarátsky1 -ka -ke 2. st. -kejší príd. ▶ vyznačujúci sa dôverou, citovým, úprimným vzťahom, prívetivý; bežný medzi kamarátmi, priateľmi; svedčiaci o kamarátstve, priateľský: k. pomer, kontakt; k. pozdrav; kamarátska duša; kamarátske gesto; kamarátske objatie; kamarátska partia; kamarátske podpichovanie; poprosiť o kamarátsku pomoc; vytvoriť kamarátsku atmosféru; udržiavať intenzívne kamarátske väzby; mať kamarátsku povahu; viesť s niekým k. rozhovor; bez prítomnosti rodičov sú deti kamarátskejšie; Aj to bola kamarátska reč. Dobrá na to, aby sa dotkla boľavého miesta tak, ako nijaká iná reč. [J. Cíger Hronský]; Sponzorstvo funguje do veľkej miery na osobných a kamarátskych vzťahoch. [Pt 2001]
kamarátsky2 2. st. -kejšie prísl. ▶ typicky pre dôverný, citový, úprimný vzťah, prívetivo, ako kamarát, priateľsky: k. niekomu dohovárať; k. zažmurkať; k. sa s niekým prekárať; k. tľapnúť kolegu po pleci; k. chytiť niekoho okolo ramien; porozprával sa kamarátskejšie ako inokedy; vysvetli mu to po k.; Kamarátsky, napoly s iróniou, povedala mu len, že sa mu dlaň hrozne potí. [D. Tatarka]; Hoci majú obaja od základu rozdielne povahy, kamarátsky sa delia o veľký výbeh v záhrade. [VNK 2000]
kamarát -a m. (kamarátka -y ž.) ‹f < šp› priateľ, druh;
kamarátsky1 príd.: k. vzťah;
kamarátsky2 prísl.
kamarátsky p. priateľský
láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup
priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský
spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry
2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie
3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí
srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav
vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci
p. aj dobrý
2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie
kamarát, -a m. druh, priateľ: starý, dobrý k., dôverní, nerozluční k-i; hovor. žart. k-i z mokrej štvrti spoločníci pri víne;
fam. (často i kamarátko) v dôvernom oslovení: Ohó, kamarát, len si choď. (Tim.) Nemal by si sa smiať, kamarát. (Karv.); pren. Hej, Janoško Jánošík, kamarát slobody! (Botto) milovník slobody;
kamarátka, -y, -tok ž.;
kamarátsky príd. i prísl.: k-e slovo (Ondr.) priateľská úprimná reč; k. pomer dôverný; k. rozdeliť (Ráz.) spravodlivo; po kamarátsky (napr. podať ruku);
kamarátstvo, -a str. priateľstvo, družnosť, priateľský pomer: staré k. (Kuk.); z k-a (niečo urobiť);
kamarátik, -a m. zdrob. expr.;
kamarátko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.
kamarátsky príd. priateľský, milý: Gu mne búl fše kamarácki (Rochovce ROŽ); Muj ňebohi ocedz buľi bars kamaracki chlop (Solivar PRE); kamarácki človek (Brestovany TRN)