Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn

kamarát -a m.

1. priateľ, druh: verný, starý k., zachovať sa ako k.; expr. k-i na život a na smrť verní

2. hovor. dôverné oslovenie: to vám, k-i, neprejde; poď sem, k.

k-i z mokrej štvrte spoločníci pri víne, pive ap.;

kamarátka -y -tok ž.;

kamarátsky príd. i prísl.: k. vzťah; k. sa správať;

kamarátstvo -a s.: utužovať k.;

kamarátik -a m. zdrob. expr.;

kamarátko -a mn. -ovia m. hypok. (v oslovení)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kamarát ‑a m.; kamarátka ‑y ‑tok ž.; kamarátsky príd. i prísl.; kamarátstvo ‑a ‑tiev s.

kamarátsky -ka -ke 2. st. -kejší príd.

kamarátsky 2. st. -kejšie prísl.

kamarátsky1 -ka -ke 2. st. -kejší príd. ▶ vyznačujúci sa dôverou, citovým, úprimným vzťahom, prívetivý; bežný medzi kamarátmi, priateľmi; svedčiaci o kamarátstve, priateľský: k. pomer, kontakt; k. pozdrav; kamarátska duša; kamarátske gesto; kamarátske objatie; kamarátska partia; kamarátske podpichovanie; poprosiť o kamarátsku pomoc; vytvoriť kamarátsku atmosféru; udržiavať intenzívne kamarátske väzby; mať kamarátsku povahu; viesť s niekým k. rozhovor; bez prítomnosti rodičov sú deti kamarátskejšie; Aj to bola kamarátska reč. Dobrá na to, aby sa dotkla boľavého miesta tak, ako nijaká iná reč. [J. Cíger Hronský]; Sponzorstvo funguje do veľkej miery na osobných a kamarátskych vzťahoch. [Pt 2001]

kamarátsky2 2. st. -kejšie prísl. ▶ typicky pre dôverný, citový, úprimný vzťah, prívetivo, ako kamarát, priateľsky: k. niekomu dohovárať; k. zažmurkať; k. sa s niekým prekárať; k. tľapnúť kolegu po pleci; k. chytiť niekoho okolo ramien; porozprával sa kamarátskejšie ako inokedy; vysvetli mu to po k.; Kamarátsky, napoly s iróniou, povedala mu len, že sa mu dlaň hrozne potí. [D. Tatarka]; Hoci majú obaja od základu rozdielne povahy, kamarátsky sa delia o veľký výbeh v záhrade. [VNK 2000]

kamarát -a m. (kamarátka -y ž.) ‹f < šp› priateľ, druh;

kamarátsky1 príd.: k. vzťah;

kamarátsky2 prísl.

kamarátsky p. priateľský


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátskykolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosťdružný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné detibratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahyspriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národyprívetivý (op. neprívetivý) • milýsrdečnýúprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovorsubšt. kamošský


spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivýpriateľskýkamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľnýdobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulnýpríjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kamarát, -a m. druh, priateľ: starý, dobrý k., dôverní, nerozluční k-i; hovor. žart. k-i z mokrej štvrti spoločníci pri víne;

fam. (často i kamarátko) v dôvernom oslovení: Ohó, kamarát, len si choď. (Tim.) Nemal by si sa smiať, kamarát. (Karv.); pren. Hej, Janoško Jánošík, kamarát slobody! (Botto) milovník slobody;

kamarátka, -y, -tok ž.;

kamarátsky príd. i prísl.: k-e slovo (Ondr.) priateľská úprimná reč; k. pomer dôverný; k. rozdeliť (Ráz.) spravodlivo; po kamarátsky (napr. podať ruku);

kamarátstvo, -a str. priateľstvo, družnosť, priateľský pomer: staré k. (Kuk.); z k-a (niečo urobiť);

kamarátik, -a m. zdrob. expr.;

kamarátko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.

kamarátsky príd. priateľský, milý: Gu mne búl fše kamarácki (Rochovce ROŽ); Muj ňebohi ocedz buľi bars kamaracki chlop (Solivar PRE); kamarácki človek (Brestovany TRN)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu