kam zám. opyt. príslov.
1. expr. i kamže vyj. otázku zameranú na miesto, kt. je cieľom smerovania, kde: k. vedie cesta? kamže sa ponáhľaš?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, prívlastkovú a príslov. miestnu; kde: nevie, k. to má položiť; daj knihu tam, k. patrí
3. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať dej: (ne)mať k. ísť; nieto k. položiť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
bohviekam, pís. i bohvie kam zám. neurčité príslovkové
čertviekam, pís. i čertvie kam zám. neurčité príslovkové
čojaviemkam, pís. i čojaviem kam zám. neurčité príslovkové
kam zám. opytovacie príslovkové
ktohoviekam, pís. i ktohovie kam zám. neurčité príslovkové
ktoviekam, pís. i ktovie kam zám. neurčité príslovkové
neviemkam, pís. i neviem kam zám. neurčité príslovkové
pánbohviekam, pís. i pánbohvie kam zám. neurčité príslovkové
bohviekam, pís. i bohvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa (často so záporným hodnotením); syn. čertviekam: odišiel b.; Ľudia mu pripadali nezmyselne nervózni, náhlili sa bohviekam za svojimi malichernými starosťami. [Ľ. Jurík]; Terigá sa s tým deckom bohviekam. [DF 2002]; A teraz tu sedí vedľa mňa a vezie sa bohvie kam. [InZ 2003]
čertviekam, pís. i čertvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohviekam: stratil sa č.; pokračoval v ceste č.; dívala sa č.; z ničoho nič sa pobrali č.; Čo ak ho odtiahli, ukradli čertviekam. [A. Hykisch]
kam zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, ktoré je cieľom smerovania; syn. kde: k. všetci idú?; k. si položil kľúče?; k. sa ponáhľate?; k. sa presťahujete na zimu? 2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu; syn. kde: choď, k. chceš!; nevie, k. by ho mala zaradiť; všade, k. sa len podívaš, samé auto; loď má prístav, k. sa môže uchýliť pred búrkou; Kam ideme, tam ideme. Uvidíš. Nevypytuj sa! [A. P. Mráz]; Darina ukazovala do rohu miestnosti, kam nevidel. [Z. Gabriel] 3. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na smer a na miesto: už nemá k. ísť; ešte je k. ustúpiť; Bola som celkom bezmocná voči tej nesmiernej ťarche, ktorá vychádzala zo mňa a ktorá nemala kam vyústiť. [E. Farkašová] ◘ fraz. kam by sme došli/prišli! takto to nepôjde; kam na to (tie nápady, žarty a pod.) chodíš? ty si veľký výmyselník; kam sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; iron. kam to dať napísať?! to treba vyzdvihnúť; kam vietor, tam plášť pridržiavať sa výhod; nemá sa kam hnúť nemá kam ísť, kam sa uchýliť; niet/nebolo kam jablko hodiť je, bolo tam plno ľudí, stisk; niet kam kročiť konštatovanie v situácii, keď je niečo preplnené, keď sa nemožno hýbať; nevie, kam z konopí nedokáže nájsť východisko zo zamotanej situácie ◘ parem. kto chce kam, pomôžme mu tam/pošlime ho tam ak niekto nepočúva rozumné rady, nech si robí po svojom a na vlastnú škodu
ktohoviekam, pís. i ktohovie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno kam; syn. bohviekam: osud ich zavial k.
ktoviekam, pís. i ktovie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno kam; syn. bohviekam: pobral sa k.; chlapec hľadí k.; Najlepšie priateľky cítili, že sú už zasa kamsi unášané, vrhnuté do neznáma, ktovie kam. [J. Blažková]
neviemkam, pís. i neviem kam zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania, nevedno kam; syn. ktoviekam: ponáhľal sa n. do mesta; ona už neviem kam odišla; Otcov úsmev od neviemodkiaľ po neviemkam, sprevádzaný súhlasným pokyvkávaním hlavou. [M. Hvorecký] 2. obyč. v záporných vetách ▶ označuje veľmi vzdialený cieľ: za krásou prírody netreba neviem kam chodiť; Aspoň to nemusíme neviemkam vláčiť. [Š. Žáry]
pánbohviekam, pís. i pánbohvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa (často so záporným hodnotením), nevedno kam; syn. bohviekam, ktoviekam, ktohoviekam: cestovali sme so ženou p.; neostávalo nič iné, ako si zase zliezť celú cestu z najvyššieho možného bodu našej túry až p.
bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakterný • nečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsob • bezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kosti • fraz. kam vietor, tam plášť • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanie • nestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osobou • predajný • hrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politici • nízky • podlý (mravne zlý): nízke, podlé konanie • pejor.: ničomný • naničhodný • podliacky • pľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá duša • hovor. pejor. gaunerský
hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockde • kdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvek • expr.: kadekde • kdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papiere • všelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožky • hovor.: bárkde • bárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho veci • kade-tade • tu i tam • tu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihy • expr. lárom-fárom • nár. sťakde
2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockde • hocikam • hockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišiel • kdekoľvek • kamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola voda • tu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onam • všelikde • všelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikam • hovor.: bárkde • bárskde • bárkam • bárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskam • kde • kam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou
3. p. všade
kam 1. p. kde 2, 3 2. p. hocikde 2
kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš? • expr. v ktorých ďahoch
2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš? • expr.: kdeže • kamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?
3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal
ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabát • hovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kde • hovor. expr.: ktožehoviekde • bohviekde • čertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí
2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kam • nevedno kde • nevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybral • hovor. ktohoviekde • ktohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kam • hovor. expr.: ktožehoviekde • ktožehoviekam • bohviekde • bohviekam • čertviekde • čertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme
nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavý • prelietavý • chvíľkový • pren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láske • vrtošivý • rozmarný: vrtošivá, rozmarná žena • nepevný (op. pevný) • nestabilný • labilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citoch • nespoľahlivý • neseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosť • ľahkomyseľný • expr. veterný • fraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý
2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivý • menlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastie • nepevný • labilný • nestabilný • vratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní) • neistý • neustálený • rozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomery • vrtkavý • aprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasie • prelietavý: prelietavé šťastie • vrtošivý • rozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný čas • kolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivý • odb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazí • pominuteľný • dočasný • prechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský jav • netrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiál • chvíľkový • kniž.: podenkový • prchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspech • expr. zried. rozlietavý
kam zám. prísl.
1. ktorým smerom, na ktoré miesto; uvádza vety: a) opytovacie (priame i nepriame otázky); pýtame sa ňou na smer a miestny cieľ deja: Kam ideš? A kam to len idú tí ľudia? (Ráz.); b) vzťažné: Choď, kam chceš! (Vans.) Odišiel, kam ho oči povedú (Jes-á) do neznáma. Vie, kam ide a čo hľadá. (Ondr.) Bolo to teda v Radošovciach, kam páni bratia pospiechali. (Kal.)
● kam vietor, tam plášť o človeku, ktorý mení presvedčenie, keď má z toho výhody; nevie, kam z konopí nevie nájsť východisko zo zamotanej situácie; nebolo kam jablko hodiť všetko bolo jasné;
2. niekedy má význam neurčitej príslovky kamkoľvek: Kam sa obrátiš, všade ho nájdeš. (Vaj.)
kám čast. gem vyjadruje najvyššiu možnú mieru; čím, čo: Kobi sä uš kám najskoré vislebodživ (Sirk REV); Kám skoré pricťe domó! (Mokrá Lúka REV); Kám najskvor! (Mur. Dl. Lúka REV)
kam zám. opyt. príslov. 1. zsl ktorým smerom, na ktoré miesto: Anička, kam ideš? (Ružindol TRN) F. sa musíž zdálit, kam ťa oči povedú (Záh. Bystrica BRA) - preč; ňeveďeť kam s konopí (Prievidza) - nevedieť nájsť východisko z nepríjemnej situácie 2. gem, zempl, už v spoj. kám skoré, kam skorej, kám najskvor, kám najskoré vyjadruje zosilnenie významu; čím skôr: Kebi sä uš kám najskoré vislebodživ (Sirk REV); Kam skoré pricťe domó (Mokrá Lúka REV); kam najskvor (Mur. Dl. Lúka REV); Ja uš kedz vidzela, že idze, ta kam skorej ruki mi umila a ohňa nakladla (Závadka SOB); Iśče i panu skľeparoj pušku kam skorej očiscil (Sečovce TRB); kam skorej (Lastovce TRB)
kam I. zám prísl 1. ktorým smerom, na ktoré miesto a. opyt uvádza priamu al. nepriamu otázku: kam se mám, smutný, podeti? (PV 1595- 1608); kam se obratim? (GŠ 1758) a. uvádza predmetovú vetu obsahovú: dowedugete se, kam se owos dal (MOŠOVCE 1569); radily se, kam magu gity (ORAVA 1735) 2. neurč kamkoľvek, kdekoľvek: kdo by se mymo prawo meske kam ginam vtekl (P. ĽUPČA 1569); do mesta a kam nam potreba bola, sme chodywaly (TRENČÍN 1613); (vinohrad) abi uziual a pogel, kam sam kte (TRNAVA 1614) II. čast pri komp. al. superl. zosilňuje význam, čo, čím: abi kam nayskuor odpowed dala (M. JÁN 1608); musjm wynice kam skorey porobity (TOVARNÉ 1610); W. M. prosim, nech mj raczi kupit postaw sluzebnikowj na doloman, kam naglacznegssy postaw (ŠTÍTNIK 1678); mój szlavni Panye, potrimaj mnye pretziv mojoho kamszkoréj nyepratzela vsoho; odpusts nam, oh, Panye, i k nam kamszkoréj satuj (DŽ 1752); zastawu sebe kam nagskureg zaopatrity (CA 1764)
kamsi, kam s zám prísl neurč na neznáme, neurčité miesto: ydy kams (TURIEC 1617); Judcže se weljkj bržjch kamsi podel (SKALICA 1640); angel se odnesl kamsy ode mne (StN 1786); oči (ti) do tila kamsi wpadagú (BE 1794)