Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kalvinizmus -mu m. náb. učenie, kt. v 16. stor. vytvoril reformátor Ján Kalvín a kt. sa vyznačuje predurčením človeka na spásu al. zatratenie;

kalvinista -u m. stúpenec kalvinizmu;

kalvinistka -y -tiek ž.

kalvinizmus [-n-] -mu m.

kalvinizmus [-n-] -mu m. ⟨VM⟩ náb. 1. ▶ protestantské náboženské učenie považujúce Bibliu za jediný prameň viery a kladúce veľký dôraz na pastoráciu, reformovaná cirkev (podľa švajčiarskeho reformátora francúzskeho pôvodu zo 16. stor. Jána Kalvína), kalvínstvo: švajčiarsky, francúzsky, uhorský k.; hlásať, študovať k.; vychádzať z tradícií kalvinizmu
2. ▶ kalvínsky ráz, duch; kalvínstvo: prísny k.

kalvinizmus -mu m. ‹VM› protestantské vyznanie, ktorého podstatou je viera v úplné predurčenie človeka a nezasahovanie Boha do behu sveta, pokladajúce Bibliu za jediný prameň viery, ale nedovoľujúce jej osobný výklad, kalvínske, helvétske evanjelické náboženské vyznanie, hnutie (podľa franc. a švajč. reformátora 16. stor. J. Kalvína)

kalvinizmus, -mu m. náboženské učenie francúzskeho reformátora Jána Kalvína; kalvínske hnutie;

kalvinista, -a m. stúpenec kalvinizmu