kalvín -a m. kalvinista;
kalvínka -y -nok ž.;
kalvínsky príd.: k. kostol;
kalvínstvo -a s. kalvinizmus
kalvínsky -ka -ke príd.
kalvínsky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s kalvínom, s kalvínmi, stúpencami viery reformátora J. Kalvína; tvorený kalvínmi; určený kalvínom: k. kazateľ, pastor, duchovný; k. kostol; kalvínska cirkev; kalvínska rodina, šľachta; kalvínske vierovyznanie; kalvínska vyššia škola; kalvínske gymnázium □ lingv., hist. kalvínske tlače texty vytlačené v kultúrnej východoslovenčine zemplínskeho typu, jeden z pokusov o normovanie slovenčiny na konci predspisovného obdobia (1758)
kalvín -a, kalvinista -u m. (kalvínka, kalvinistka -y ž.) stúpenec kalvinizmu, príslušník reformovanej evanjelickej cirkvi;
kalvínsky príd. k-e učenie, vyznanie, hnutie
kalvín, -a m. príslušník reformovanej kresťanskej cirkvi (Kalvínovho učenia), helvét; maďarskí k-i (Škult.);
kalvínka, -y, -nok ž.;
kalvínsky príd.: k-a cirkev založená na Kalvínovom učení; k. kostol patriaci kalvínskej cirkvi; k-a rodina (Šolt.);
kalvínstvo, -a str. príslušnosť ku kalvínskej cirkvi
kalvínsky príd. (kaľvínski) týkajúci sa kalvínstva: kaľvínski kostol (Prievidza); kaľvinska škola (Bánovce n. Ond. MCH)