kalvín -a m. kalvinista;
kalvínka -y -nok ž.;
kalvínsky príd.: k. kostol;
kalvínstvo -a s. kalvinizmus
kalvín -na pl. N -ni m.
kalvín -na pl. N -ni, kalvinista [-n-] -tu pl. N -ti m. náb. ▶ člen reformovanej kresťanskej cirkvi založenej na učení Jána Kalvína; stúpenec kalvinizmu: presvedčený k.; societa kalvínov, kalvinistov ▷ kalvínka -ky -nok, kalvinistka -ky -tiek ž.: zbožná, silná k.
kalvín -a, kalvinista -u m. (kalvínka, kalvinistka -y ž.) stúpenec kalvinizmu, príslušník reformovanej evanjelickej cirkvi;
kalvínsky príd. k-e učenie, vyznanie, hnutie
kalvín stúpenec učenia reformátora Jána Kalvína • kalvinista • helvét • hovor. reformovaný
kalvín, -a m. príslušník reformovanej kresťanskej cirkvi (Kalvínovho učenia), helvét; maďarskí k-i (Škult.);
kalvínka, -y, -nok ž.;
kalvínsky príd.: k-a cirkev založená na Kalvínovom učení; k. kostol patriaci kalvínskej cirkvi; k-a rodina (Šolt.);
kalvínstvo, -a str. príslušnosť ku kalvínskej cirkvi
kalvín m. (kaľvin) príslušník reformovanej kresťanskej cirkvi: U náz nit kalvíni (Kameňany REV) F. hrešidz ja_kaľvin (Sobrance) - veľmi kliať; kalvínka ž.: kaľvinka (Sobrance)
kalvín m príslušník kalvínskej cirkvi, helvét: pred luterany, kalwiný a ginimi kacirý (SK 1697); ó, wy kalvinové, mrcha ariáni, falešní proroci (ASL 1730); bludari, gako su Turci, ariani, kalwini (MS 1758); -ka ž: pro ženu kacirku, lutheranku, kalwinku od wyri oprawdiweg odstupugu (mládenci) (MS 1749); abatyska kalwynka (KrP 1760); -sky príd: tre nabozenstvý gakožto papeska, lutheranska a calvinska (BRATISLAVA 1637); kalwinsku wiru (RAJEC 1706); bludem kalwinskím (SPr 1783); -stvo [-í] s kalvinizmus: (Štefan) wjplnjl pohanstwj, skazil kalwinstwj (MK 18. st)