kakofónia -ie ž. nesúzvučné zoskupenie tónov al. hlások, neľubozvuk, disonancia, op. eufónia;
kakofonický príd.: k-é zvuky;
kakofonicky prísl.;
kakofonickosť -i ž.
kakofonický [-n-] -ká -ké príd.
kakofonický [-n-] -ká -ké príd. 1. ▶ vyznačujúci sa zoskupením zvukov nepríjemných na počúvanie, zvukovým nesúladom, kakofóniou; syn. nesúzvučný; op. eufonický: k. hrmot, lomoz; kakofonický vrzgot bukovej hory [A. Baláž]; Vraciame sa do mesta, ktoré opriadajú výpary jedál, výkriky kamelotov a kakofonické dunenie okovaných čižiem. [Š. Žáry] 2. lit. ▶ vyznačujúci sa nepríjemným znením skupiny spoluhlások v niektorých slovných spojeniach a vetách; syn. neľubozvučný; op. eufonický: kakofonické spojenia, rýmy; kakofonické zásahy v texte; Veta za vetou hladko plynuli, len uprostred textu zavŕzgalo pár kakofonických slov, disharmonických viet. [H. Ponická] 3. hud. ▶ využívajúci (z hľadiska laického poslucháča) nepríjemné, nesúzvučné, disonantné prvky v hudbe: k. nápev, rap; k. hluk elektrických gitár; kakofonická zvučka; husle zakvílili v kakofonickom kŕči [V. Maťuga]; kakofonické hudobné poblúznenia mladej generácie [Sme 1998] 4. hovor. expr. ▶ vyznačujúci sa nedostatkom súladu v niečom, zmätkom, disharmóniou: k. chaos v supermarketoch; kakofonické debaty opozičných strán
kakofónia -ie ž. ‹g› odb. neľubozvučné zoskupenie tónov al. hlások, neľubozvučnosť (op. eufónia 2);
kakofonický, kakofónny príd.;
kakofonickosť -ti ž.
kakofonický p. neľubozvučný
neľubozvučný nepríjemne znejúci (op. ľubozvučný) • odb. kakofonický: vylúdiť neľubozvučný, kakofonický tón • neharmonický • nesúladný • disharmonický (neznejúci v súhre, v harmónii a vyváženosti; op. harmonický, súladný): nenaladené husle vydávali neharmonické, nesúladné, disharmonické zvuky • nesúzvučný • odb.: disonančný • disonantný (neznejúci v súzvuku; op. súzvučný): skladba bola plná nesúzvučných, disonančných, disonantných akordov
kakofónia, -ie ž.
1. hud. uchu nepríjemný zvuk, neľubozvuk, nepríjemná disonancia (op. eufónia);
2. fon., poet. neľubozvučné zoskupenie hlások;
kakofonický príd. neľubozvučný: k. rým;
kakofonicky prísl.