kaftan -a m. dlhý orientálny plášť: čierny k.; expr. dlhé voľné oblečenie
kaftan -na pl. N -ny m.
kaftan -na pl. N -ny m. ⟨turk. ‹ perz.⟩ ▶ dlhý vrchný orientálny plášť so širokými rukávmi, obyč. vpredu otvorený, al. odev jemu podobný: prešívaný, hodvábny k.; belasý, zlatý k.; turecký k.; Habánski chlapci nosili čierne kaftany, t. j. dlhé kabáty až po kolená. [F. Kalesný]; ortodoxní Židia v dlhých čiernych kaftanoch s čiernymi klobúkmi [Sme 1998]; pren. Hora, zastretá kaftanom noci, spí a dýcha. [R. Jašík] tmou
kaftan -a m. ‹tur < perz› orient. mužský vrchný dlhý voľný plášť vpredu otvorený, obyčajne so širokými rukávmi, neskôr bežný u východoeuróp. ortodoxných židov;
kaftanový príd.
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
kaftan p. kabát
kaftan, -a m. dlhý vrchný kabát u orientálnych národov: Mal na sebe čierny kaftan. (Jégé); Židia v k-och (Škult.);
pren. kaftanu podobný domáci oblek, dlhý župan: Domáci pán v dlhom kaftane sedel pri stole. (Tim.)
kaftan m. (kaftán) csl zastar. vrchný kabát, aký kedysi nosili židia al. kňazi: Pán farár má noví kaftán (St. Hory BB); Obleč si ten kaftan lebo ci bude zima! (Predmier BYT); Židzi nośiľi take kaftani a popod ňih jim vikukovaľi jakeśka špargi (Hubošovce SAB)
kaftan [-ftan, -ptan] m perz/tur dlhý plášť, súčasť orientálneho ľudového al. ceremoniálneho odevu: ze sslat wzala kaptan wiczpawanij (ŽILINA 1623); kaftan bez rukawou (KoB 1666); (biskupa) oblékel do kafftana s taffatu modrého (KB 1757); černj kafftan na smutek (NITRA 1761); do zbrognégo kabáta neb kafftana oblečeny (KS 1763); kartunu na nočni kafftan (NITRA 1767); kaftánok [-ek] dem: colobium: kafftánek bez rukáwu (KS 1763); pren: wiwolil sobe kawtánek swatého Pawla (VP 1764) vstúpil do rehole pavlínov
kaptan p. kaftan