kaderník -a mn. -ci m. odborník na úpravu žen. účesov; holič: ísť ku k-ovi;
kaderníčka -y -čok ž.;
kadernícky príd.: k. salón;
kaderníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. kadernícky odbor
2. kadernícka prevádzkareň
kaderníctvo -va -tiev s.
kaderníctvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ odbor zameraný na strihanie a úpravu vlasov; práca, zamestnanie kaderníčky, kaderníka: vybrať si k. ako svoju profesiu; bol zaznamenaný vývoj v oblasti služieb kaderníctva, kozmetiky, pedikúry a manikúry 2. ▶ prevádzkové zariadenie, kde si zákazníci, obyč. ženy, dávajú strihať a celkovo upravovať vlasy, kadernícky salón, kadernícke štúdio: dámske, pánske, detské k.; zamestnať sa, pracovať v miestnom kaderníctve; prevádzkovať kozmetiku a k.; otvoriť niekoľko kaderníctiev; Naše kaderníctvo vám ponúka tieto služby: dámske strihanie, pánske strihanie, farbenie, melír, trvalú, spoločenské účesy aj s líčením a vizážou. [Sme 2003]
kaderník, -a, mn. č. -ci m. remeselník zaoberajúci sa úpravou ženských účesov: dámsky k., ísť ku k-ovi;
kaderníčka, -y, -čok ž.;
kadernícky príd.: k. salón závod pre úpravu ženských vlasov; k-e remeslo;
kaderníctvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) kadernícke remeslo;
2. kadernícky salón