Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kadejaký, kdejaký zám. neurč. expr. všelijaký (význ. 1, 2): rozprávať k-é klebietky; pejor. k-í ľudia pochybní, zlí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kadejaký zám.

kadejaký, kdejaký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

kadejaký, kdejaký -ká -ké zám. neurčité adjektívne 1. hovor. ▶ odkazuje na rozmanitosť al. ľubovoľnosť kvality vecí al. javov, všelijaký, hocijaký, hocaký: treba zariadiť kadejaké, kdejaké veci; vybavovať kadejaké papiere; ponúkať kdejaké dobroty; vyskúšať kdejaké diéty; zavádzať kadejaké, kdejaké novoty; podráždi ho kdejaká maličkosť; Vbehol som do izby, k priečinku sekretára, kde som mal trochu peňazí, fajčivo, pijatiku, tranzistor a kadejaké drobnosti. [A. Chudoba]
2. blíži sa významu prídavného mena pejor.ktorýnegatívny, nelichotivý charakter al. nežiaduce vlastnosti, nemožný, pochybný, podozrivý: k. prišelec, odkundes; chodiť po kadejakých, kdejakých putikách, krčmách; nepúšťať sa do reči s kadejakými, kdejakými indivíduami; povala je plná kdejakého haraburdia; Ibaže dnes ani dospelí nemyslia na svoje povinnosti, len na kadejaké cirkusantské ledačiny. [L. Ballek]; Bohatstvo stratilo vlastnosti. Boháčom dnes dokáže byť kdejaký hlupák, nevychovanec, či darebák. [InZ 2001]

-aký/134597±7 32.77: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 37046 taký/20477 aký/7007 nejaký/6370 nijaký/2501 dajaký/312 hocijaký/128 voľajaký/66 bohvieaký/49 ktovieaký/37 hocaký/33 onaký/26 kdejaký/13 kadejaký/11 (3/16)

-aký/134597±7 31.89: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 88119 aký/30130 taký/29034 nejaký/18927 nijaký/8711 dajaký/612 hocijaký/263 bohvieaký/112 voľajaký/85 ktovieaký/70 onaký/60 hocaký/52 všelijaký/30 kadejaký/13 (5/20)

hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvekvšelijakýkaždýfraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasiahovor.: bárakýbársakýnár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetámhociktorýhocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet!ktorýkoľvekľubovoľnýhovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: bárakýbársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatérobyčajný: nie je to len taká obyčajná knižkahociktorýhocijakýhovor.: bársktorýbárzktorý

3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijakýledajakýpejor.: kadejakýkdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mlákezried. onakvý


kadejaký p. hocijaký 3, rozmanitý 1, ľubovoľný


ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvekhocijakýhovor.: hocakýbársakýbáraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlaphociktorýktorýkoľvekhovor.: hocktorýbársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vienejakývoľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračkuniektorýdaktorývoľaktorýktorýsihovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísťkaždýexpr.: kadejakýkdejakýhovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúpostikniž.: arbitrérnyarbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výbermat. entý: entý člen radufraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníkazried. svojvoľný


rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrýmnohorakývšelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary vázrozličnýrôznyrôznorodýnesúrodýnerovnorodýnerovnakýnejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhyniekoľkorakýdakoľkorakýviaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formymnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajinakadejakýkdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzlamiešanýhovor. všakovakýexpr. všakovýexpr.: storakýtisícorakýtisícerýtristorakýstrakatý: storaké, tisícoraké podoby krásyzastar. onakvý

p. aj pestrý, rôznorodý

2. p. odlišný, rozdielny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kadejaký zám. neurč.

1. rozmanitý, rozličný, všelijaký: Sluhovia a husári vyčíňali kadejaké fígle. (Jégé)

2. pejor. hociktorý, kdejaký: Veríš kadejakým lotrom. (Jes.); spachtoš kadejaký (Kuk.)

kadeaký p. kadejaký


kadejaký zám. neurč. (kaďiaki, kaďeaki) csl všelijaký, hocijaký: A to sa na svaďbe naspievalo käďeakích pesničiek! (Žaškov DK); Kaďeakih lumpou mi sem ňevódz, ľebo vás šeckih višmarín! (Pukanec LVI); Príďe ťi do ďeďini kaďiaki otkundes a začňe v ňej roskazuvať (Hliník n. Hron. NB); Hrávali zme sa na kadzejaké hri (Kostolné MYJ); Popodľevaľi kadzejeke čuda pot prah do chiži abo do chľeva (Rankovce KOŠ)


kadiaký p. kadejaký

kadejaký zám neurč rozmanitý, všelijaký: (svedkyňa) wydela zahradnie wecy kadeyake po zemy porosypane (VISOLAJE 1660); kadiegake sproste rucho aneb šati (JASENICA 1704); kadyeyake weczy w sklyepku držyawaly (TUROVCE 1727); (lazy) su oprawene bučinou a kadegakou chrastou (D. JASENO 1754)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu