kabriolet -u m. šport. automobil so skladacou strechou
kabriolet -tu pl. N -ty m.
kabriolet -tu pl. N -ty m. ⟨fr. ~ tal.⟩ 1. motor. ▶ osobný športový automobil so skladacou, príp. s tuhou odnímateľnou strechou: dvojmiestny, štvormiestny k.; nasadnúť do luxusného červeného kabrioletu 2. ▶ (v minulosti) otvorený dvojkolesový koč s vidlicovým ojom, s jednym záprahom, riadený zozadu: starodávny, udržiavaný k.
kabriolet -u m. ‹f < t›
1. motor. uzavretá (najmenej štvormiestna) karoséria osobného automobilu so sklápacou strechou; auto s takouto karosériou
2. (predtým) otvorený dvojkolesový jednozáprahový koč s vidlicovými ojami, riadený zozadu
kabriolet, -u m.
1. športový automobil so skladacou strechou;
2. dvojkolesový ľahký vozík: I pri kolároch začali mátať všakové módy. Počali robiť kabriolety. (Kuk.)