kabátec -tca m. expr. ľahký krátky kabát: kožený k.
kabátec -tca pl. N -tce m.
kabátec -tca pl. N -tce m. i odev. ▶ krátky vrchný, zväčša nepodšitý kabátovitý odev na zapínanie po celej dĺžke, kabát, bunda: látkový, kožený k.; vojenský, rybársky, lodný, montérkový k.; športový, elegantný k.; farebnými niťami pretkávaný k.; zapnúť si, rozopnúť k.; Januš si prehodil kabátec cez plecia a nečujne zišiel na dvor. [J. Štiavnický]
kabátec p. kabát
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
kabátec, -tca m. krátky kabát: vojenský k. (Pláv.); krátky huňatý k. (Vaj.)
kabátec m krátky kabát, kabátik: kabatecz zensky (z) czerneho plathna podssity kraliky (s. l. 1541 E); kabatecz damasskowy (ŽILINA 1674)