kabát -a m. vrchný odev s rukávmi kryjúci v rozlič. miere telo od pliec dolu: dlhý, zimný k. zvrchník, plášť; nohavice s k-om sakom; pyžamový, kostýmový k.
● obrátiť, prevrátiť k. zmeniť presvedčenie; → vyprášiť niekomu k.; bližšia → košeľa ako k.;
kabátový príd.: k-á látka;
kabátik -a m. zdrob.: detský, nočný k.
kabát -ta pl. N -ty m.
kabát -ta pl. N -ty m. ▶ vrchný odev zahaľujúci trup, ruky a časť dolných končatín, ktorý sa oblieka na iný odev a chráni telo pred chladom, zvrchník, plášť: krátky, trojštvrťový, dlhý k.; jarný k. jarník; zimný k. zimník; vlnený, kožený, kožušinový, koženkový k.; pracovný, vychádzkový, športový, vojenský, cestovný k.; teplý prešívaný, vatovaný k.; tenký, hrubý k.; tesný, voľný k.; podšívka kabáta; vatelínová, kožušinová vložka do kabáta; obliecť si, vyzliecť si k.; poprišívať si gombíky na k., na kabáte; pomôcť žene do kabáta, z kabáta; Na šťastie mal som pridlhý kabát, ktorý mi matka bola kúpila u starinára. [Ľ. Ondrejov] ◘ fraz. prevracať/prevrátiť/obracať/obrátiť kabát meniť, zmeniť presvedčenie, názor; vyprášiť niekomu kabát zbiť niekoho ◘ parem. bližšia košeľa ako kabát vlastný záujem je prednejší ako cudzí ▷ zdrob. ↗ kabátik; kabátisko -ka -tisk s., v sg. i m. zvel.: Nedali mi vlniak, ale staré kabátisko, čo ma nevedelo zohriať. [A. Devečková]
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)
2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť
3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)
4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom
p. aj osloviť 2
sako horný diel mužského obleku: zavesiť si sako na vešiak • kabát (od obleku): k nohaviciam si vzal fŕkaný kabát • frak (sako s vykrojenými prednými časťami a predĺženými zadnými časťami): dirigent vo fraku • smoking (sako s lesklými chlopňami)
kabát, -a m. vrchný odev z hrubšej látky ktorý sa nosí na šatách, zvrchník, plášť; súčasť mužského obleku al. ženského kostýmu, sako: zimný, jarný, prechodný k.; trištvrťový, kostýmový k.; raglánový, športový, jednoradový, dvojradový k.; nepremokavý, balónový k. proti dažďu; kožený k.
● prevracať, obracať k. meniť presvedčenie; hovor. podľa k-a (napr. správať sa k niekomu, hodnotiť niekoho) podľa toho, ako je oblečený, podľa majetku; bližšia košeľa ako k. (prísl.) vlastné záujmy sú prednejšie než cudzie;
kabátový príd.: k-á látka na kabát; k-é vrecko na kabáte;
kabátik, -a m. zdrob.: nočný k., detský k.
kabát m. 1. strsl, zsl, spiš vrchný odev z hrubšej látky, zvchník, plášť: Ag bolo chladňejšie, tak takie ťeplejšie kabáte zme si braľi (V. Lom MK); Čoskoro kabáťi popredáme (Pukanec LVI); Poobliékali si narubi kabáti a ná_strašiévali (Kostolné MYJ) L. bujní kabát (Vráble) hrubý; čaškí kabát (Štefanov SEN) - zimník F. zvliékél bi ho aj s kabáta (Bošáca TRČ) - o všetko by ho pripravil; ňeská je už o kabát ťeplejšie (Pukanec LVI) - je citeľne teplejšie 2. or, vsl ženská sukňa: Babi nośili hore bľuski a dolo kabati (Dl. Lúka BAR); A kabati ženi pres tidzeň nošeľi, či bul čarni, či bul šivi, či belavi (Kokšov-Bakša KOŠ); Dauno me nošiľi naras po tri i štiri kabati (Brezina TRB) L. kabád z rohami (Žaškov DK) - krátka sukňa so záhybmi na látke; okati kabat (Kokšov-Bakša KOŠ) - vzorkovaná sukňa; hvezdočkati kabat (Kokšov-Bakša KOŠ) - sukňa vzorkovaná hviezdičkami; kabátisko m. zvel. expr. k 1: Už bi si mahól zošmariď aj tot kabáťisko, veť se f nom rostopíš! (Revúčka REV)
kabát m perz/tur vrchný dlhý al. krátky odev, plášť: dala ssubu, kabat (ŽK 1482); 2 kabaty barchanowe (B. ŠTIAVNICA 1555); wogenskj neb dlhj uherskj kabat (KoB 1666); chorax ferreus: železný kabát (VTL 1679) súčasť brnenia; kabat nemeczky (KRUPINA 1691); lenowim kabatem bez rukáwu zaoden (VP 1764); endromis: yarny kabát; chlamydula: krátky kabát; chlamyda: ragtársky kabát; scapularis: plecny kabát (KS 1763); spodný kabát (StN 1785); x. pren kdo ma kabat otrhanj, ten bywa opowrženj (Se 18. st) kto je chudobný F. dluchssia kossela než kabat prevrátený poriadok; blizssj kossula než kabat (SiN 1678) vlastné záujmy sú prednejšie ako cudzie; -ový príd: manulca: rukáw kabátowy (KS 1763); -ek, -ik dem: kabatik kitaykowy (LIPTOV 1573-80); kabatek damasskowy (ŽILINA 1621); chlamydula: wogánsky kabatek (KS 1763); -eček dem expr: tunicula: kabáteček (KS 1763)