kaštieľ -a m. väčšia (umelecky cenná) stavba vybudovaná v min. ako sídlo šľachty: zemiansky, barokový k.; dom ako k. výstavný;
kaštieľsky príd.: k. park;
kaštielik -a m. zdrob.
kaštieľ -ľa pl. N -le G -ľov m.
kaštieľ -ľa L -li pl. N -le G -ľov m. ⟨lat.⟩ ▶ väčšia, často umelecky a architektonicky cenná stavba, vybudovaná v minulosti ako vidiecke šľachtické sídlo, obyč. na rovine a s parkom: barokový, renesančný k.; navštíviť stálu expozíciu v kaštieli v Dolnej Krupej; dom ako k. veľký, výstavný; Krásna je zámocká záhrada okolo veľkého kaštieľa, v ktorom kedysi bývalo knieža. [Ľ. Zúbek] ▷ kaštielik -ka pl. N -ky m. zdrob.: poľovnícky k.; k. je využívaný na sociálne účely
kaštieľ -a m. ‹maď < l› vidiecke panské sídlo, spravidla menší zámok
kaštieľ väčšia stavba vybudovaná v minulosti ako sídlo šľachty: barokový kaštieľ • kúria: zemianska kúria • zámok (v minulosti rozsiahla stavba s funkciou obytného objektu, rodinného sídla): zámok Topoľčianky
palác veľká reprezentatívna budova • zastar. al. expr. palota: honosné paláce, paloty na námestí • kúria (sídlo nižšej šľachty): zemianska kúria • kaštieľ (sídlo šľachty): barokový kaštieľ
p. aj kaštieľ
kaštieľ, -a, 6. p. -li, mn. č. -le m. veľký, obyč. umelecký cenný dom, za feudalizmu vidiecke sídlo šľachticov a boháčov: renesančný k., zemiansky, panský k.;
kaštieľsky príd.: k. park, k-a knižnica;
kaštielik, -a m. zdrob.
kaštieľ m. (kašťél, kaštiľ) csl väčšia stavba vybudovaná v minulosti ako sídlo šľachty: To bola paňi s kašťieľa (Kociha RS); Čiľ máme s kašťíľa hotel (Čičmany ŽIL); Po fronťe prerobili kašťél (Návojovce TOP); Ve Zborove maľi panove kaštiľ (Dl. Lúka BAR) F. postaveu̯ si dom ako dáki kaščial (Sása RS) - veľký a parádny
kaštieľ [-iel, -iäl, -íl, -él] m lat 1. sídlo šľachticov: na oczowskem kasstilj viczekapitan (OČOVÁ 1588); na branu w kasstiely (ŽILINA 1599); kasstéle a domy zemanské (P. ĽUPČA 1644 E); do kasstyale wino k stolu (ŠTÍTNIK 1649); kastély dubniczky (TRENČÍN 1716) 2. budova v zámockom komplexe: in arce Trenchin w zadnom kasstilj (TRENČÍN 1649); na dolny kasstiel (ZVOLEN 1700); -ny, -sky príd: brani kasstilne zamkli (BYTČICA 1683); kasstielskim panom richtarom dalo se wina; ma sstroffan bity na pocztiwe kasstyelske prawo (ŠTÍTNIK 1689; 1697); drabom kasstilnim; do casstilskeg piwnicže (DUBNICA n. V. 1729; 1731); dobitek kasstilného pana (KT 1753) L. k. kapitán, správca kastelán: castellanus: kasstylsky spráwec (KS 1763); castellanus: kasstilsky kapitan (LD 18. st); subst k. m kastelán: sinovi pána Baani, kaštilskemu našemu de Ugrocz (BUDÍN 1376 E); -ček dem: munitiuncula: zámček, kasstjlček (KS 1763)