kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.
□ mať k. kašlať;
kašľový príd.: k. záchvat
kašeľ kašľa L kašli m.
kašeľ kašľa m. ▶ prudké hlasné vyrážanie vzduchu z pľúc ako obranný reflex pri podráždení al. chorobe dýchacích orgánov: prudký, dusivý, kŕčovitý k.; suchý, dráždivý k. bez vykašliavania hlienu; vlhký k. pri ktorom sa vykašliavajú hlienové výlučky; dlhotrvajúci k.; hovor. somársky k. čierny kašeľ; cukríky, sirup proti kašľu; dráždi ho na k.; dusil ho k.; dostať záchvat kašľa; Smial sa priduseným, chrapľavým smiechom, ktorý prešiel do astmatického fajčiarskeho kašľa. [L. Ťažký] □ lek. čierny kašeľ infekčné ochorenie (najmä detí) charakterizované záchvatmi dusivého kašľa, pri ktorých dieťa osinieva □ mať kašeľ kašlať ▷ kašlík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: dieťatko je zdravé, len občas chytí soplík alebo k.; kašlisko -ka s., v sg. i m. zvel.: expr. nepríjemné, nočné k.; chytil ho riadny k.; ešte ten k. keby rýchlo prešiel
kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ • expr.: kahŕňať • kohŕňať • škohŕňať • škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc • expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle • hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu • expr.: odŕhať • oddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávať • odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávať • pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar
2. porov. vykašlať sa
kašeľ, -šľa m. prudké, kŕčovité a hlasné vyrážanie vzduchu z pľúc pri podráždení al. chorobe dýchacích orgánov: chrapľavý, dusivý, sipľavý k.; divý, prudký k.; Drhol ju suchý kašeľ. (Tat.) V noci hrdúsi ma kašeľ. (Al.) Kŕčovitý záchvat kašľa. (Laz.) Pochytil maliara dlhý kašeľ. (Tim.) Napína ťa na kašeľ. (Vans.) S námahou premohol kašeľ. (Laz.) Mala veľký kašeľ. (Gab.) Dym dráždil na kašeľ. (Zúb.); liek, prostriedok proti k-u; čierny (ľud. somársky) k. nákazlivá detská choroba so záchvatmi kŕčovitého a dusivého kašľa;
kašlík, -a i kašlíček, -čka m. zdrob. expr.
kašeľ m. prudké, kŕčovité a hlasné vyrážanie vzduchu z pľúc pri podráždení al. chorobe dýchacích orgánov: Aľebo sä mu pomasťiľi prsíčka, to uš takie väčšie, keť kašeľ dusiu̯ (Žaškkov DK); A kod nás kašeľ dusiu̯, to zaz iba miad bou̯ (Čelovce MK); Takí kašel ma pochitel fčera večer, skoro som sa zadusel (Val. Belá PDZ); Uvarila som bezového čaju ot kašlu (V. Rovné BYT); Ma cukerki ot kašľu (Studenec LVO); Napina me na kašeľ (Dl. Lúka BAR) L. somárski kašeľ (Kociha RS), krčoví kašel (Dubová MOD) - nákazlivá detská choroba so záchvatmi kŕčovitého a dusivého kašľa, čierny kašel F. drží sa ho jako staréj babi kašel (Bošáca TRČ) - veľmi sa ho drží; kašlík m. zdrob. expr.: kašľík (Prievidza); kašlisko s. zvel. expr.: To je ale kašlisko! (Bošáca TRČ)
kašlík, kašlisko p. kašeľ
kašeľ m prudké hlasité vyrážanie vzduchu z pľúc spôsobené podráždením dýchacích orgánov: suchý kassel (VTL 1679) bez vykašliavania hlienov; chrapawost a kašel se dela (KoA 17. st); stary kassel (HL 17. st) zastaraný; tessky kassel (RT 17. st); tussis: kassel (AS 1728); proti kašlu vlchkému (VK 1764) spojenému s vykašliavaním hlienu; proti kasslu konskemu (RN 17.-18. st); kašlíček dem: tussicula: kassliček, maly kassel (KS 1763); tussicula: kassljček (PD 18. st); kašlisko s expr veľký, silný kašeľ: tussis mala et molesta: kasslisko (PD 18. st)
kašlíček p. kašeľ
kašlisko p. kašeľ