kaňon -u m. hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami
kaňon -nu pl. N -ny m.
kaňon -nu pl. N -ny m. ⟨špan.⟩ ▶ hlboké, úzke údolie so strmými, príkrymi svahmi vryté do pohoria al. do náhornej plošiny: skalnatý, kľukatý, temný k.; nedostupný k. dravej rieky; zostúpiť do kaňonu; spodkom kaňonu vedie cesta a železnica; Voda ručí na dne kaňonu, bielo spenená sa vrhá na obrovské balvany, naváľané v riečišti. [K. Jarunková]
kaňon -u m. ‹šp› geogr. hlboké a pomerne úzke geologicky mladé údolie so strmými až zvislými svahmi
kaňon p. údolie 1, tiesňava
tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode • tesnina: kamenná tiesňava, tesnina • tiesnina (Felix) • úžľabina • úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina • úvalina • jamina • úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • zried. úžľab (Podjavorinská)
údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou • úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina • jama
2. p. dolina
kaňon, -u m. hlboké a úzke údolie so strmými skalnými stenami, vyhĺbené prudko tečúcou riekou: k. rieky Colorado