kšeft -u m. hovor.
1. zastar. al. expr. obchod (význ. 2): otvoriť si k.
2. obyč. pejor. (nečestné) obchodovanie; obchod (význ. 1): výnosný k. šmelinárov, (to je) dobrý k.
3. pejor. nečestné konanie vôbec: pokútne k-y
□ robiť k-y kšeftovať
● mať s niekým k-y podozrivé vybavovačky; expr. liezť, pliesť sa niekomu do k-u zasahovať do jeho vecí
kšeft -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.
kšeft -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m. ⟨nem.⟩ 1. hovor. zastar. al. expr. ▶ malý obchod, obyč. s potravinami al. miešaným tovarom: ísť do kšeftu; nakupovať v kšefte; otvoriť si k. s nosenými handrami 2. hovor., často pejor. ▶ (nelegálne, nečestné) obchodovanie; nečestné, zištné konanie: pokútny k.; výnosné kšefty s alkoholom; prekaziť niekomu kšefty s pozemkami; uzavrieť výhodný k.; ide tu o veľké kšefty; urobil dobrý k.; Vraveli, že sa dal na kšeft s koňmi cez hranicu, ale ktovie, čo bolo na tom pravdy. [M. Kiripolský] ◘ fraz. expr. bomba kšeft veľmi výhodný (obyč.) nelegálny obchod; hodí sa mu to do kšeftu vyhovuje mu to; liezť/miešať sa/pliesť sa niekomu do kšeftu a) rušivo zasahovať niekomu do jeho vecí b) konkurovať niekomu ▷ kšeftík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2: mali aj vedľajšie kšeftíky; Na druhý deň sa poobzeráme za kšeftíkmi. Zdeno strelí niekoľko stovák cigariet. [Š. Žáry]
kšeft -u m. ‹n›
1. hovor. obchod; obchodné konanie
2. hovor. pejor. výnosná práca; zištné, nečestné konanie
kšeft p. obchod 1, predajňa
obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu
2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám
predajňa miestnosť, kde sa niečo predáva • obchod: predajňa kníh, obchod s knihami • hovor. zastar. al. expr. kšeft • hovor. zastar. sklep • stánok (prístrešok ako pouličná predajňa): kúpiť si noviny v stánku • kiosk: kvetinový kiosk
p. aj stánok, obchod 2
kšeft, -u m. hovor. obyč. pejor. obchod: dobrý, špinavý k., kaziť niekomu k., ísť za k-om, robiť k-y
● liezť niekomu do k-u miešať sa niekomu do jeho záležitostí;
kšeftík, -a m. zdrob. expr.
kšeftík p. kšeft
kšeft m. (šeft) 1. obchodovanie, priekupníctvo: Veď najprú maľi rúče gazdoustvo, aľe on sa potom šeftu lapiu̯ (Dol. Lehota DK); Já son žánné kšefti lichvú ňerobel (Hor. Súča TRČ); Spraviu̯ dobrí kšeft (Turá Lúka MYJ) F. rano nam lapilo psudz do kšeftu, bo barz ľeje (Smižany SNV) - kaziť, sťažovať obchodovanie, podnikanie 2. obchodná transakcia: Stará, tušim bude ten kšeft (Koválov SEN); Ket som taki dobri šeft zrobil (Niž. Šebastová PRE) 3. zsl obchodná miestnosť: Nat kšeftom visela tabula ze svinskú hlavú (Dol. Súča TRČ); Do kšeftu sem chodziu̯ fšeličo ponakupovat (Kúty SKA); kšeftík m. zdrob. expr. k 2: kšefťík (Prievidza)