Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn subst

kšeft -u m. hovor.

1. zastar. al. expr. obchod (význ. 2): otvoriť si k.

2. obyč. pejor. (nečestné) obchodovanie; obchod (význ. 1): výnosný k. šmelinárov, (to je) dobrý k.

3. pejor. nečestné konanie vôbec: pokútne k-y

robiť k-y kšeftovať

mať s niekým k-y podozrivé vybavovačky; expr. liezť, pliesť sa niekomu do k-u zasahovať do jeho vecí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kšeft ‑u m.

kšeft -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.

kšeft -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m. ⟨nem.⟩ 1. hovor. zastar. al. expr.malý obchod, obyč. s potravinami al. miešaným tovarom: ísť do kšeftu; nakupovať v kšefte; otvoriť si k. s nosenými handrami
2. hovor., často pejor. ▶ (nelegálne, nečestné) obchodovanie; nečestné, zištné konanie: pokútny k.; výnosné kšefty s alkoholom; prekaziť niekomu kšefty s pozemkami; uzavrieť výhodný k.; ide tu o veľké kšefty; urobil dobrý k.; Vraveli, že sa dal na kšeft s koňmi cez hranicu, ale ktovie, čo bolo na tom pravdy. [M. Kiripolský]
fraz. expr. bomba kšeft veľmi výhodný (obyč.) nelegálny obchod; hodí sa mu to do kšeftu vyhovuje mu to; liezť/miešať sa/pliesť sa niekomu do kšeftu a) rušivo zasahovať niekomu do jeho vecí b) konkurovať niekomu
kšeftík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2: mali aj vedľajšie kšeftíky; Na druhý deň sa poobzeráme za kšeftíkmi. Zdeno strelí niekoľko stovák cigariet. [Š. Žáry]

-ft/4294±201 30.56: substantíva m. neživ. N+A sg. 4015→3920
+91
−53
Slovnaft/1608 Microsoft/1249 kšeft/519 mančaft/209 draft/141 Swift/26→102
+59
−48
drift/44 luft/27→25±2 taft/51→13
+7
−0
(2/10)

kšeft -u m. ‹n›

1. hovor. obchod; obchodné konanie

2. hovor. pejor. výnosná práca; zištné, nečestné konanie

kšeft p. obchod 1, predajňa


obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeftpejor.: čachremachle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handelsubšt. biznis: zaoberať sa biznisomhovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džobhovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učnihovor. zastar. sklephovor. pejor. krám


predajňa miestnosť, kde sa niečo predáva • obchod: predajňa kníh, obchod s knihamihovor. zastar. al. expr. kšefthovor. zastar. sklepstánok (prístrešok ako pouličná predajňa): kúpiť si noviny v stánkukiosk: kvetinový kiosk

p. aj stánok, obchod 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kšeft, -u m. hovor. obyč. pejor. obchod: dobrý, špinavý k., kaziť niekomu k., ísť za k-om, robiť k-y

liezť niekomu do k-u miešať sa niekomu do jeho záležitostí;

kšeftík, -a m. zdrob. expr.

kšeftík p. kšeft


kšeft m. (šeft)
1. obchodovanie, priekupníctvo: Veď najprú maľi rúče gazdoustvo, aľe on sa potom šeftu lapiu̯ (Dol. Lehota DK); Já son žánné kšefti lichvú ňerobel (Hor. Súča TRČ); Spraviu̯ dobrí kšeft (Turá Lúka MYJ)
F. rano nam lapilo psudz do kšeftu, bo barz ľeje (Smižany SNV) - kaziť, sťažovať obchodovanie, podnikanie
2. obchodná transakcia: Stará, tušim bude ten kšeft (Koválov SEN); Ket som taki dobri šeft zrobil (Niž. Šebastová PRE)
3. zsl obchodná miestnosť: Nat kšeftom visela tabula ze svinskú hlavú (Dol. Súča TRČ); Do kšeftu sem chodziu̯ fšeličo ponakupovat (Kúty SKA); kšeftík m. zdrob. expr. k 2: kšefťík (Prievidza)

kšeft
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kšeft
G (bez) kšeftu
D (ku) kšeftu
A (vidím) kšeft
L (o) kšefte
I (s) kšeftom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) kšefty
G (bez) kšeftov
D (ku) kšeftom
A (vidím) kšefty
L (o) kšeftoch
I (s) kšeftami
I (s) kšeftmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu