kŕčovitý príd.
1. vyvolaný kŕčom: k-é bolesti, sťahy
2. podobný kŕču; násilný, silený: k. úsmev; k-é úsilie;
kŕčovito, kŕčovite prísl.: k. stiahnutý; k. sa pridŕžať niečoho;
kŕčovitosť -i ž.
kŕčovito, kŕčovite 2. st. -tejšie prísl.
kŕčovito, kŕčovite prísl. 1. ▶ majúc kŕč1, stiahnuté svaly: k. skrivené prsty, ústa; k. sa skrútila 2. 2. st. -tejšie ▶ akoby pod vplyvom kŕča1, stiahnutia svalov, silne, meravo: k. zaťaté päste; k. mykať nohami; k. ho objala, stisla; k. sa chytil operadla; zasmiala sa ešte kŕčovitejšie; Náhle som sa vzrušene zmocnil všetkých jej prstov, zvieral ich kŕčovite vo svojich, akoby som chcel odčiniť vinu. [J. Pohronský] 3. 2. st. -tejšie ▶ konajúc neprirodzene, nasilu, za každú cenu: k. sa držať starých postupov; k. sa usiloval získať ju späť; k. sa snažili vyhrať; záver hry pôsobil ešte kŕčovitejšie; Kŕčovito upínala myšlienky k prítomnosti. [K. Jarunková]
kŕčovitý príd. vyvolaný kŕčom, pripomínajúci kŕče, majúci vlastnosti kŕča: k. úsmev, kašeľ, plač, k-á bolesť, k-é zovretie rúk; pren. k-é úsilie;
kŕčovite i kŕčovito prísl. k. držať, zovrieť niečo; k. stisnuté pery, k. lapať vzduch; pren. k. sa pridŕžať niečoho veľmi úzkostlivo;
kŕčovitosť, -ti ž.
kŕčovite prísl. sileno: kŕčoviťe plakať (Hor. Lehota DK)